Slovenskí blogeri – šikovní, unikátni, jedineční, určujúci trendy – takí sú mnohí z nich. V sérii článkov Najlepšie slovenské blogy a blogeri vám postupne predstavíme blogerov, ktorých blog stojí za povšimnutie.
Majestátne hory, krásne pláže, nekonečné ľadovce, cesta púšťou, spanie v korunách stromov, 10 dní meditácie v budhistickom kláštore…. To je len zlomok dobrodružstva, ktoré ponúka cestovateľský portál Travelistan. Cestovateľské duo Martin a Marta cestovaním žije a o svojich zážitkoch píše a hovorí.
Kazachstan, spievajúce duny v parku Altyn Emel
Travelistan.sk nie je len blog, ale cestovateľský portál. Čo všetko na webe nájdeme a kto tvorí jeho obsah?
Nechceli sme vytvoriť iba nejaké svoje súkromné “portfólio” ciest a fotiek, kde by sme ľuďom ukazovali, “aha tu som bol”. Naším cieľom bolo nielen ukázať čitateľom krásne miesta na svete, ale aj im poskytnúť všetky potrebné rady a informácie tak, aby to mohli zažiť aj oni na vlastnej koži. Chceme, aby naše cestovanie malo aj nejaký osoh pre iných, a tak svoje skúsenosti odovzdávame ďalej na stránke Travelistanu. Travelistan preto nie je iba blog, ale aj cestovateľské rady pre jednotlivé krajiny – konkrétne sa venujeme miestam, ktoré sa oplatí navštíviť, doprave, hraničným prechodom, peniazom a cenám, vízam, prípadne aj zaujímavým sviatkom v danej destinácii. Obsah tvoríme v zásade my dvaja s Martinom, ale uverejňujeme aj blogové články – cestopisy, fotografie a videá – iných cestovateľov. Ktokoľvek nám môže poslať článok, a ak sa nám páči, uverejníme ho. Okrem toho veľmi radi robíme rozhovory s cestovateľmi, ktorí nám prídu niečím zaujímaví a jedineční. Práve rozhovory patria v poslednej dobe medzi naše obľúbené aktivity na stránke.
Ste cestovateľské duo. Cestujete vždy spolu a iba vo dvojici?
Väčšinou spolu, ale aj oddelene. Na 10 dňovom kurze v budhistickom kláštore v Nepále som napríklad bola sama. Na druhej strane Martin bol bezomňna v Černobyle či nedávno vo Vietname.
Neleziete si na nervy? 🙂 Kto má rozhodujúce slovo?
Ani nie resp. myslím si, že je to celkom v norme. Minulý rok sme cestovali 9 mesiacov vkuse, čo ku koncu už možno trošku zaváňalo ponorkou. Ale inak si počas cestovania dobre rozumieme. Väčšinou máme rovnaké tempo, rovnaký biorytmus a záujmy, takže to ide hladko. Mimochodom, viac si asi lezieme na nervy doma ako na cestách. ☺
Navštívili ste vyše 160 krajín. Podľa čoho vyberáte destinácie?
Pocitovo podľa toho, kam sa nám chce ísť a kde je v tom čase vhodné ročné obdobie. Počasiu treba cestu vždy prispôsobiť. Niektorí ľudia totiž často skočia na lacné letenky a až neskôr zistia, že v tom čase je na danom mieste monzún, tajfún či iné prírodné prekážky. Okrem toho si často vyberáme aj miesta, o ktorých vládne povedomie, že je tam ťažké dostať sa alebo je to veľmi drahé. Často potom zisťujeme, že je to jednoduchšie ako si ľudia myslia, skúsime to a rady podáme ďalej. Veľmi radi máme aj cesty a zážitky, ktoré sú vyslovene fyzicky a psychicky náročné. O to viac nás potom teší, že sa nám to podarilo absolvovať. Napríklad taký 9 dňový trek na koňoch do mongolskej tajgy za stádami sobov alebo naposledy Everest Base Camp trek vrátane výstupu na vrch Kala Patthar (5550 m).
Najlepšie slovenské blogy a blogeri:
Roland Vojkovský – bloguje o blogovaní
Dream and live – ako sa žijú sny
Aký je váš aktuálny cestovateľský sen?
Je ich niekoľko a rýchlo sa menia. Momentálne máme práve dilemu či pôjdeme v decembri do Japonska navštíviť oblasť, kde sa opice kúpu v horúcich prameňoch alebo pôjdeme do Afriky, na panenské pláže Mozambiku. A naším aktuálnym snom je aj dokončiť minuloročnú, tzv. hodvábnu cestu.
Uvádzate, že hodvábna cesta je vašou cestovateľskou srdcovkou. Poviete nám o tom viac?
Hodvábna cesta je geograficko-kultúrno-historický pojem. V minulosti to bola cesta, ktorá spájala východ zo západom a bola nielen obchodnou cestou, ale aj sprostredkovateľom vedy, kultúry, náboženstva a filozofie. Mnohé z centier voľakedajšej hodvábnej cesty majú dodnes dobre zachovalé pamiatky, najmä v Strednej Ázii. Niektoré sú skutočné architektonické skvosty, aspoň pre nás. Napríklad uzbecký Samarkand, Buchara, ale aj kazašský Turkistan, kirgizský Taš Rabat a mnohé ďalšie. Rôzne hlavné a bočné tepny hodvábnej cesty sa tiahli takmer po celej Ázii. A tak aj my sme sa vlani rozhodli prejsť z východu na západ a prejsť si tou svojou, novodobou hodvábnou cestou. Popri tom sme chceli zažiť najmä známe i menej známe ázijské sviatky a tradície. Mnohé z nich sú totiž prastaré a vo viac či menej podobnej forme sa praktizovali pravdepodobne aj v dobe, keď legendárna hodvábna cesta prežívala svoj rozkvet.
Turkistan, Kazachstan
Cestujete po celý rok?
V podstate áno. Teraz chodievame skôr na kratšie – niekoľkotýždňové cesty, ale nie je v tom nijaké pravidlo.
Je cestovanie a portál zároveň vašou prácou, ktorá vás živí?
Travelistan dosiahol už taký rozmer a zaberá nám toľko času, že by sa to nedalo robiť len ako hobby. To však bol koniec koncov cieľ, aby nás portál aj živil, takže sme len radi. Pri toľkom cestovaní je v podstate nemožné mať klasický office job. Je to teda aj našou prácou, aj keď nie jedinou. Ja mám napríklad popritom aj inú prácu, ktorú robím online.
Nie je neustále cestovanie únavné? Predsa len, niektorí máme problém zbaliť sa a naplánovať 1-2 týždňovú dovolenku.
Cestovanie pre nás nie je únavné, aspoň teda pre Martina určite nie. Pokiaľ ide o mňa, ja som už začínala byť unavená počas spomínanej 9 mesačnej cesty, ale iba ku koncu. Únavné to bolo preto, lebo sme spali takmer každý druhý deň, niekedy každý deň, v inej posteli, k tomu dennodenné presuny, vybaľovanie a balenie batohu. Len občas sme ostali na jednom mieste dlhšie. Pokiaľ ide o plánovanie ciest, to nás práveže veľmi baví. Obaja sa v tom radi vŕtame, googlime a kombinujeme, čo všetko by sa dalo na danom mieste ešte vymyslieť.
Je niečo, čo na cestovaní neznášate?
Dlho som rozmýšľala, ale nič mi nenapadá. ☺
Máte pred cestou plán, alebo nechávate veci na náhodu?
Máme zvyčajne len takú zbežnú osnovu toho, čo chceme vidieť a pred cestou si hlavne zisťujeme podstatné informácie, napríklad o prekročení hraníc, vízových podmienkach či cenách za prenájom auta. Vybavíme prípadne potrebné povolenia a povieme si, kedy približne sa chceme dostať do bodu B a toho sa väčšinou aj držíme. Čo sa deje pomedzi to, to je už nechávame na náhodu. Mimochodom, už nepatríme medzi tých, ktorí na dovolenke musia vidieť každý jeden kostol, ulicu, galériu a sochu. Neženieme sa príliš, ale cestovanie si užívame, hoci aj pri pivku, na káve či prechádzkami na miestnych bazároch.
Ako sa presúvate v cudzej krajine? Domácimi prostriedkami, prenajmete si auto, miestneho šoféra?
To závisí vždy od konkrétnej destinácie. V krajinách západného sveta (a sem rátame aj Austráliu a Nový Zéland) je často lepšie pobehať krajinu prenajatým autom, pretože autobusy bývajú drahé a ani sa nimi nedostanete všade. V Ázii využívame skôr lokálnu dopravu resp. na ťažšie dostupné a odľahlé miesta si prenajímame auto so šoférom. No a samozrejme, sú miesta, kde vyslovene musíte mať šoféra – napríklad niektoré africké safari.
Zžívate sa s miestnymi, alebo sa radšej izolujete?
Práveže sa veľmi tešíme, keď sa môžeme infiltrovať medzi miestnych, či už v doprave, v miestnych reštauráciách, v rámci ubytovania lebo len tak v rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi. Človek sa vtedy najviac dozvie o krajine z pravej ruky. Našťastie takéto situácie si nás vždy ľahko nájdu. Ešte rýchlejšie sa dá nadviazať kontakt s miestnymi, keď človek cestuje sám.
Poďme na vaše naj:
Najšialenejšie dobrodružstvo
Neviem, či by som ho nazvala šialeným, ale minimálne najnáročnejším bol 9 dňový trek na koňoch v Mongolsku. Veľakrát sme išli cez bolesť aj hodiny, v daždi aj na páliacom slnku. Ale stálo to za to.
Najnebezpečnejšia cesta
Cesta džípom po zľadovatelých serpentínach v severovýchodnej Indii, z Tawangu do Tezpuru. Aj sme sa šmykli a narazili do brehu, ale našťastie sa nič vážne nestalo. Povyliezali sme cez okno, nasadili provizórne reťaze z lán a išli ďalej.
Zábavná príhoda z vašich ciest
Zábavné, priam tragickomické bolo, keď sme si prenajali v Írsku auto s automatickou prevodovkou a asi jeden a pol dňa sme nevedeli ako to auto vlastne fungovalo. Vždy sme auto nakoniec naštartovali a pohli, ale vôbec sme nevedeli ako sa nám to podarilo.
Najväčší kultúrny šok
Bangladéš, ktorý je natoľko chudobný, hlučný a bizarný, že sme mali pocit, ako keby sme cestovali v čase dvesto rokov do minulosti.
Bangladéš
Najkrajšie oslavy, sviatky v zahraničí
V podstate všetky boli skvelé. Vyzdvihla by som najmä mongolský sviatok Naadam, počas ktorého súťažia Mongoli v tradičných disciplínach ako jazda na koni, lukostreľba a zápasenie.
Najbizarnejšie zvyky a tradície
Martin zažil rituál Ukrižovania Krista na Filipínach. Ja by som sa na to asi nedokázala dívať. Osoba, ktorá v ten deň “hrá Krista” je skutočne zbičovaná do krvi, a pribitá klincami na kríž.
Najkrajšia príroda
Austrália, Nový Zéland, Nórsko, Mongolsko, Belize kvôli moru, Čína kvôli rozmanitosti prírody a, samozrejme, Himaláje.
Čínske ryžové polia
Nórsko
Nepál, Himaláje
Najzaujímavejší ľudia
Bangladéšania a tiež kmene v údolí Ziro v severovýchodnej Indii, kde staršie ženy nosia v nosoch drevené štuple a majú potetované tváre. Voľakedy sa takto úmyselne zohavovali, aby ich neunášali nepriateľské kmene. Dnes už tento zvyk, samozrejme, nepraktizujú.
Bangladéš
Ziro Valley, severovýchodná-India
Najhorší zážitok
Pre Martina bol najhorším zážitkom let z Dominikánskej republiky do New Yorku kvôli extrémne silným turbulenciám. Ja mám len jeden zlý zážitok. Počas koncertu AC/DC vo Wellingtone ma zo zadu očúral jeden fanúšik. Teraz mi to je už jedno, ale vtedy som bola dosť zúfalá, keďže do konca koncertu bolo ešte dlho a v tú noc sme navyše aj odlietali do Austrálie…
Neobjavené miesta, ktoré si podľa vás zaslúžia pozornosť
Napríklad Kazachstan. Aj my sme boli prekvapení, aká je to rozmanitá krajina a koľko rôznych prírodných aj kultúrnych vnemov ponúka. A pritom sa aj rýchlo modernizuje. Napadajú mi aj ďalšie krajiny, najmä africké, z ktorých niektoré sú napríklad iba pár rokov po občianskej vojne a turizmus sa ešte v nich len rozbieha. To sú ideálne miesta na návštevu, pokiaľ chcete zažiť naozaj niečo málo turistické.
Krajina, v ktorej sa bolo ťažké dorozumieť
Čína. Raz sme asi štvrť hodinu vysvetľovali v reštaurácii, že si chceme dať na večeru vajíčko. Nerozumeli nám však a núkali nám namiesto toho pivo. Inde sme chceli toaletný papier a doniesli nám uterák. V Číne je to s angličtinou veľmi zlé, nevedia ani len čísla či základné frázy. Stretnúť niekoho, kto vie po anglicky, je rarita. Na druhej strane to aspoň spôsobuje vtipné situácie. Ešte horšie je na tom s angličtinou Japonsko, čo mnohých Európanov prekvapuje, lebo od vyspelého, moderného a pretechnizovaného Japonska očakávajú presný opak.
čínska angličtina
Krajiny, o ktorých máme predsudky a podľa vás nie sú opodstatnené
Opäť Čína, o ktorej si mnohí ľudia stále myslia, že je chudobná, no pritom je moderná, veľmi rýchlo napreduje a na mnohých miestach bolo vidno vysoký životný štandard.
Ďalej si myslíme, že ľudia majú predsudky voči mnohým moslimským krajinám, ako je napríklad Irán. Práve v moslimských krajinách sú však miestni obyvatelia väčšinou mimoriadne pohostinní a úprimne zvedaví voči cudzincom.
Krajina, do ktorej by ste sa už nevrátili
Taká nie je. ☺
Okrem publikovania článkov, fotografií a rozhovorov na Travelistan.sk píšete aj pre iné médiá, poskytujete rozhovory pre rádiá či televíziu a vediete prednášky. Kde vás budeme môcť najbližšie vidieť?
Najbližšie máme naplánované premietanie v Klube Umelcov 6. júna 2017 a budeme hovoriť o trekingu v Himalájach.
Kde všade vás môžeme sledovať?
Facebook – https://www.facebook.com/travelistan/
Youtube – https://www.youtube.com/results?search_query=travelistan
Instagram – https://www.instagram.com/travelistan.sk/
Okrem toho prispievame pre Aktuality.sk, na blog denníka SME a Denníka N a aj do printových médií ako sú magazine Slovak Lines či časopis Break.
Ďalšie cestovateľské blogy zo série Najlepšie blogy a blogeri:
Photoandtraveling – dokonalé spojenie cestovania a vášne k fotografovaniu
+1
