Tento článok som písala ešte niekedy pred pol rokom, teraz sa nad tým už len pousmejem, možno sa pobavíte aj vy :-).
Nestíham sa čudovať, čo sa u nás dokáže udiať v priebehu niekoľkých minút. Moji dvaja šarvanci majú zelenú. Kradnem si 15 minút na poriadok v kuchyni. Prinútil ma k tomu fakt, že už nemám kam položiť ďalšie špinavé riady.
Deti pozerajú klip k novej rozprávke. Stále dookola. Po n-tý krát. Nevidím na nich z kuchyne. Momentálne majú tanečné obdobie, mali by byť teda na chvíľu zamestnané klipom.
„Mamiiii, ona cikaaaa!“, počujem revať z obývačky. Do kelu, zase som prišla neskoro! V rámci odúčania od plienok máme kompletne označkované naše dva mini koberce, na ktoré v byte natrafíme len náhodou. Malej sa asi čistenie a drhnutie koberca ráta viac, než len jednoduché utretie nehody handrou na podlahe. Dnes to má ešte väčšie grády – máme zasiahnutý aj gauč.
Malá je vyzlečená, umytá. Hovorím si viac-menej pre seba: „Ideme sa obliecť.“ Medzitým utekám s handrou ku gauču a kobercu, nech stihnem čo-to zachrániť. Malá si vzala moje slová k srdcu a stihla si vybrať oblečenie. Rovno pol svojho dievčenského šatníka. Sedí na zemi obložená svojimi ešte pred chvíľou po vyžehlení krásne uloženými vecami v skrini a rozhoduje sa, čo si dá na seba. Pozrie na mňa šibalskými očami: „Mamiša, toto!“ Slovo „mamiša“ má byť „mamička“, ešte musí trénovať. Pozná ho z rozprávky o Kozliatkach…
Oblečená, pomáha mi uložiť veci do skrine. Snažím sa jej vysvetliť, že už ich nemusí vyberať, že už má všetko potrebné na sebe. Po dvadsiatom piatom upozornení a zvýšenom hlase sa tvári chápavo a odcupká do kuchyne. Ukladám zvyšky prádla, keď sa ku mne dostane: „Mamááááá!“
Vstávam a zazriem malú, v náručí držiac sáčok s kukuričnými lupienkami. „Hamááá!“ Sypem jej do misky kukuričné lupienky. Sadne si na zem a začne ich jesť. Z obývačky sa ozve: „Mamííí, poď mi to pustiť odznovaaaaa!“
Odbieham do obývačky a pretáčam klip na začiatok. Cestou späť do kuchyne narazím na chodbe do malej. Uff, stihla som ju zadržať. Počula slovo klip a už letí ako o preteky, aj ona chce tancovať. V kuchyni mi nechala suvenír – kukuričné lupienky rozhádzané na tom druhom koberci. Rozšliapané na omrvinky – to musela byť zábava!
Z obývačky sa ozýva nákazlivý smiech. Čo sa tam deje? Z gauča je trampolína. Z malej prekážka a jej braček si nacvičuje preskok ako tanečný prvok. Opäť vysvetľujem, že táto disciplína nie je bezpečná a že po gauči sa neskáče. Márne. Chvíľu sa rezignovane prizerám. Nasleduje preskok, ale prekážka sa práve vtedy rozhodla postaviť. Ufff, ešteže som pri tom práve bola a preskok sa neuskutočnil. Vypínam klip. Malý sa rozhodol protestovať. A keď on, tak aj jeho mladšia sestra…
Bilancia 15 ukradnutých minút:
Umytý riad: 1 tanier.
Mláčka, „vyrabovaná“ skriňa, lupienky na zemi a dve protestujúce deti.
A takto sa točíme dookola. Nech sa ma nikto nepýta, čo robia mamy na materskej (rodičovskej) doma celý deň :-).
+14
