KOŽA ZO SLANINKY A VAJÍČKO PRE DEDKA
Pamätám si ako som v detstve pomáhala mame zdobiť veľkonočné kraslice. Vyfúkavanie vajíčok bola moja disciplína, niežeby sa mi nejako veľmi chcelo fúkať do mini dierky až kým mi nepraskne hlava, ale keďže som bola silná astmatička mama si v dobrom myslela, že to bude dobrý tréning pre moje pľúca… Ani maľovanie nebolo moja silná stránka, ale to ma už aspoň viac bavilo. A tak sme maľovali, kreslili, lepili nálepky, prosto sme si tvorili vajíčka pre seba, pre mojich bratov, pre tatuška a každoročne jedno špeciálne pre dedka… A nakoniec vždy potrieť kúskom kože zo slaninky, aby sa pekne leskli… neviem prečo sa to zdalo ako dobrý nápad, ale asi preto mám teraz kúsok slaninky v chladničke, zrejme nejaka podvedomá Veľkonočná spomienka.
ŠPENÁT A ROZBITÉ KRASLICE
Na Zelený štvrtok sa u nás jedol špenát. Teda varil sa… to, že som ho jedla si myslela iba mama, ja som tajne dojedala tú slaninku. (Napadá mi – treba kúpiť špenát v stredu už bude neskoro) Pamätám si príhodu mohla som mať asi 10 rokov ako sme s mamou slávnostne prestretli stôl a povedala mi, že mám priniesť doprostred stola tú krásne naaranžovanú misu plnú našich pokreslených, polepených, veselých vajíčok. Neviem prečo som si myslela že ísť po tme je dobrý nápad, no ak som išla z izby do kuchyne odrazu som sa potkla – o koberec? o knihu? o ovládač od televízora? Do dnes som presvedčená o tom, že mi tam niečo podstrčil jeden z mojich bratov. Cítila som že letím, no misu s vajíčkami držím pevne… ale vajíčka na nej samozrejme prilepené neboli. So slzami na krajíčku som rozsvietila svetlo… naše vajíčka, tie krásne, veselé usmiate kraslice… boli popraskané, rozbité… ja som však hľadala iba jedno… Čuduj sa svete špeciálne vajíčko pre dedka bolo celé a naďalej sa na mňa usmievalo…
DOBROVOĽNE SA NECHAŤ VYŠIBAŤ?
Veľký piatok a víkend sa zvyčajne niesol v znamení rodinnej pohody, prechádzok a užívania si jarného počasia, pričom sme s bratmi olamovali haluzky na zlatom daždi a švácali sa nimi po nohách. Museli ma predsa „prichystať“ na pondelok.
No a ten Veľkonočný pondelok… hneď ráno ešte v posteli som dostala za pohár studenej vody od tatuška… postupne ako sa budili bratia vody pribúdalo. Do takej dvanástej doobeda som sa niekoľkokrát prezliekala, chodili susedia, spolužiaci, bratranci… no veľká zábava ale pre mňa isto nie. Keď už sme si s mamou boli isté že nikto ďalší nepríde sme sa pekne obliekli, ja som zobrala moje špeciálne vajíčko a išli sme. Cestou sme asi z troch halúzok vyrobili korbáč aby nás dedko mal čím vyšibať. Za to že som sa prišla nechať vyšibať som dostala päť korún a bola som šťastná. Väčšinou za nami k babke a dedkovi prišla sesternica s mojou krstnou mamou, tiež už vyšibané z domu so špeciálnym vajíčkom a po ceste upleteným korbáčom. A sesternica tiež dostala päť korún.
Postupne za nami prišli bratia, bratranec, tatuško aj môj krstný. Pozerali sme rozprávky, hrali sme hry, rozprávali sme sa. Domov sme išli až za tmy, my s mamou vyšibané, pooblievané, všetci dobre najedení. Väčšinou sme išli cez mesto peši a s bratmi sme sa halúzkami a korbáčmi švácali po nohách…
Všetkým prajem krásne a pokojné Veľkonočné sviatky.
+8
