Náš syn Maxík – márna sláva
zahral sa na pretekára.
Beh lezúňov sa dnes konal
v našom hlavnom meste
naokolo detská vôňa,
ste lezúni – tak lezte.
Príprav bolo neúrekom,
šampión sa črtal,
Maxík rýchlo, hoc aj skokom
nech vyhráš zlatý metál!
„Rodičia, šikovný ja som,
preleziem už aj schody!“
Škoda len, že medzičasom
náš Maxík začal chodiť.
Nič to zato, Maxík predsa
stále vie aj loziť,
hlavné je dnes zúčastniť sa
a skúsenosti množiť.
Maxík je už pripravený
na štartovacej čiare
na beh plne sústredený
nech nestratí sa v dave,
udalosť to celkom nová,
nevydá Max hlásku,
zabudol však vyštartovať
a skúma bielu pásku.
Darmo kričím „dieťa tu som“
balónom naňho mávam,
on nepohne sa ani klusom,
k mame sa nepriznáva.
Nemá sa Max čoho báť,
díva sa po okolí,
napokon dá čelom vzad
a opačný smer zvolí.
Všetky deti dávno v cieli,
náš Maxík na pol ceste
či dnes mu vrabce uleteli,
či skúsil by to ešte,
už nevieme, beh ukončený,
končí aj naša dráma,
vraví sa: česť porazeným
a víťazovi sláva!
+3
