Pekní ľudia to majú v živote ľahšie. Možno ste to už počuli, možno si to myslíte, ja tomu verím.
Pokúšam sa na to pozrieť inak, ako cez osobné pocity. Hľadám dôvody, prečo by to malo, alebo nemalo platiť. Tie druhé som nájsť nedokázala, aspoň nie v spoločnosti, v ktorej žijeme. Možno mnísi v Tibete, možno indiáni v amazonskom pralese nie sú nastavení na povrchovú krásu, ale my sme.
Začnem jednoducho, od seba. Nerada priznávam svoju jednoduchosť a povrchnosť pri hodnotení ľudí, ale pocity ovládam málokedy. Priznávam, nemám čas na to, aby som lepšie spoznala každého, koho stretnem a tak vyhráva pocit. Dokonca musím priznať, že aj keby som mala nekonečne veľa času, neviem si predstaviť, že by som mala každého neznámeho lepšie spoznať. Prvý, možno druhý dojem a šup, človiečik je v škatuľke. Jasne… iba predbežne, nie navždy… Ale koľko zo škatuľkárov bude prehodnotených? 5, 10 alebo 15 percent?…
Poďme do spoločnosti. Čo asi platí o nás všetkých? Čím radi „kŕmime“ naše oči? Krásou! V mnohých podobách a formách. Nepochybne krásu potrebujeme. Pozitívna emócia, ktorú u nás vyvoláva, je podobná tej, ktorej hovoríme šťastie, a túto máme všetci veľmi radi 😉 .
Budem trošku povrchná a zameriam sa na povrchovú, u ľudí teda fyzickú krásu. Veď! Pekní ľudia to majú v živote ľahšie! Úprimne… Koho chceme radšej za kolegu? Na koho úsmev budeme radšej reagovať? Kto má šancu nás zaujať?
Dostávam sa k záveru. Vyberáme si ľudí, ktorých chceme spoznať. Vyberáme si ich relatívne v krátkom časovom okamihu. Volíme teda podľa nejakých rýchlo identifikovateľných kritérií. Pri kamarátoch alebo ľuďoch každodenného kontaktu sa časom tieto „rýchlovky“ prekryjú niečím relevantným, ale pri ostatných zostanú „rýchlovky“ .
Pracovný kontakt prináša často náhodný a nepravidelný kontakt. Nedostatok času je prítomný skoro stále. To všetko praje „rýchlovkám“…
Aké sú tie vaše? U akých ľudí máte pozitívnejší pocit? Sú to fešáci, alebo za tých pár minút vidíte aj hlbšie?
Určite sa zhodneme, že budú aj iné „rýchlovky“ ako krása, je to prirodzené (achhh… nemám rada módu dnešného banalizmu, kde prirodzene = správne, ale o tom nabudúce). Ešte v jednom by sme sa dámy mali zhodnúť, a to že krása (ten opojný diablik nášho sebaklamu, že ľudia, ktorých nepoznáme povedia ľudom, ktorí nás nepoznajú, akí v skutočnosti sme; a to bez slov…) bude v každej kombinácii našich „rýchloviek“.
Nechcem vyvolať polemiku, či to čomu verím je pravda. Ja tomu verím. Nechcem ani hodnotiť, či je to dobré alebo zlé. Čierno-biely svet som si už dávno zakázala…To, čo chcem vedieť od vás baby je, aké sú vaše ostatné „rýchlovky“? Čo vás podvedome naviguje pri výbere budúcich známych, kamarátov, či lások?
Vaša Johanka
+2
