Dostala som sa ku knihe, nebolo to teraz, bolo to už dávno, ale preskúmavať som ju začala len tento rok. Doniesol ju môj pradedo z Kanady, keď išiel pracovať za veľkú mláku. Tá kniha je veľká,v tvrdej väzbe a vonia rokmi. Ale okrem toho ukrýva v sebe aj veľké tajomstvo. Tajomstvo minulosti.
Boli sme v Krakowe, bola ešte zima a bolo nám dobre. A stretli sme dievčatá, na toaletách v jednom nákupnom centre. Pubertiačky, také aké sme bývali my. Také, ktoré sa rehotali na volovinách a chodili na preliezky pokecať o najnovších novinkách, také, ktoré sa hrali na skrývačky a zbierali obrúsky, pohľadnice, nálepky, také, ktoré sa pýrili, keď sa s nami začal rozprávať chlapec, ktorý sa nám páčil. Mali maximálne 12 rokov a ich detstvo bolo maximálne odlišné od nášho. Také ako my, kedysi, neboli, dávno boli v inej lige. Keď sme s D. zbadali, čo robia, onemela som. Tri malé dievčatká, ktoré v nákupnom centre na toaletách, ťahali pervitín. A všetkým okolo sa to zdalo úplne normálne, nikto sa nezastavoval, nikto neriešil, že detí nejakých rodičov, len – tak berú drogy. Chápete, len – tak, akoby to bola tá najnormálnejšia vec v živote.. Kým sme sa stihli spamätať, boli preč, išli si do svojho dospelého sveta, v ktorom by mali byť dieťaťom.
Stretli sme sa s M.
M. je učiteľka na základnej škole, mladá kočka, ktorá vyšla zo školy, aby si svoj sen – učiť a vychovávať splnila. M. je triedna žiačky, ktorá na hodinách nesedáva sama. Je tam aj s bruškom, v ktorom nosí bábätko. Dieťa, ktoré čaká dieťa. Žiadne dievča, ktoré má tmavšiu pleť a u ktorých sme na to zvyknutí. Ale mladé dievčatko so solventnej rodiny, ktorá otehotnela. M. mi povedala :
– Boli sme akási iná generácia, netvdím, že úplne. Veď sme robili blbosti, ale na základke, že by som premýšľala nad tým, s kým sa dnes vyspím?. Len tak, lebo to robí každý?, To ani zdaľeka. Bola som rada, že môžem chodiť na lavičku pred činžiakom a to ma mamka volala z balkóna o ôsmej, aby som už išla domov.
Bývali dni, keď muži o ženách nerozprávali : ako by ju dali dole a aká je ktorá v posteli. Bývali dni, keď si ženy – muži vážili. A taktiež bývali dni, keď ženy nerevali pre zrkadlom, že sa im neznámy muž s ktorým strávili noc, už nikdy neozval. Ale ja sa vlastne vôbec nečudujem, že teraz je všetko naopak, len premýšľam, čo to bude o pár rokov? Keď z tých 10 ročných dievčatiek vyrastú 18 ročné dospelé ženy. Ženy, ktoré namiesto objavovania, už nebudú mať potrebu objavovať. Už totiž dávno všetko objavili.
Našla som obrázok v knihe, ktorú pradedo doniesol. Je na nej zamilovaná panna, ktorá má asi 20 rokov. Premýšľam, že ak by som dala obrázok zamilovanej panny dnešnej doby, to by som tu musela asi dať dievčatko vo veku 10 rokov.
A takto si tu žijeme..
Občas sa pozerám na tie decká, stretávam ich často a premýšľam, že bývali dni, keď detstvo bolo naozaj o deťoch.
Lenže kam smerujeme dnes?
