Každý človek chce byť šťastný. Existuje množstvo ľudí, ktorí o svoje vlastné šťastie vyslovene cieľavedome usilujú. A predsa je skutočného šťastia na zemi ako šafranu. A predsa je to jav celkom výnimočný, hoci po ňom túži a usiluje sa oň veľmi veľa ľudí.
Ako je to možné? Prečo je tomu tak? Čo je toho príčinou?
Sú mnohí ľudia, ktorí usilujú o peniaze dúfajúc, že keď ich budú mať dostatok, prinesie im to šťastie. Ale žiaľ, zväčša im to dlhodobé šťastie vôbec neprináša, pretože pri získavaní peňazí zvyčajne stratia zdravú mieru a dostanú sa do začarovaného kruhu závislosti na hanobení peňazí. Do závislosti nazývanej chamtivosťou.
Mnohí ľudia hľadajú zase vlastné šťastie v ponorení sa do práce a v kariére. To im síce môže priniesť určité sebauspokojenie, ale nikdy nie ono hľadané, trvalé šťastie.
A sú zase ľudia, ktorí hľadajú šťastie v partnerskom živote a v manželstve. Žiaľ, každé druhé manželstvo sa dnes končí zväčša krachom a medzi tými manželstvami, ktoré vytrvajú nie je veľa takých, ktoré by bolo možné považovať za naozaj šťastné a ktoré by obom partnerom poskytovali to, čo skutočne možno nazvať pravým šťastím. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.
Kde sa však skrýva a v čom spočíva tajomný a ľuďom nepoznaný recept na dosiahnutie šťastia?
To veľké a neznáme tajomstvo spočíva v poznaní, že šťastie nemožno paradoxne dosiahnuť tým, že oň budeme usilovať! Každému takémuto ľudskému úsiliu sa totiž pravé šťastie zďaleka vyhne!
Prečo je tomu tak? Lebo v podobnom úsilí sa nachádza veľký kus osobného egoizmu! A skutočné, pravé šťastie je nezlučiteľné s akýmkoľvek osobným egoizmom. Je s ním nezlučiteľné preto, lebo ono môže byť vždy iba vedľajším produktom. Vedľajším produktom nášho úsilia o správny život. O správny život naplnený úsilím o spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, ľudskosť a dobro. Kto sa usiluje o tieto hodnoty, kto im podriadi svoje jednanie, svoje slová, ba dokonca i svoje myslenie, ten žije správne a ako spravodlivá odmena za jeho správny život k nemu zavíta šťastie.
Pravé šťastie je totiž odmenou opravdivého života! Je samovoľným a vedľajším produktom života, naplneného úsilím o dobro, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a ľudskosť. Inej cesty k nemu niet!
V tejto skutočnosti zároveň spočíva logická odpoveď na otázku, prečo je na zemi tak málo naozaj šťastných ľudí. Jednoducho preto, lebo iba málokto vo svojom živote usiluje vážne a cieľavedome o dodržiavanie hodnôt, spomínaných vyššie. Jednoducho preto, lebo ľudia sa sebecky, ba niekdy až „cez mŕtvoly“ egoisticky ženú za vidinou vlastného šťastia. Pre toto všetko pravého šťastia na zemi takmer niet.
Ako funguje tento princíp si môžeme ukázať na konkrétnom príklade:
Milióny ľudí túžia po partnerovi a partnerskom spolužití dúfajúc, že tým dosiahnu šťastia. Nikto v tom nevidí nič zlého, avšak takéto ich prianie je predsa len prianím osobného egoizmu, ktorý vidí v získaní partnera a v partnerskom spolužití s ním predovšetkým prostriedok k dosiahnutiu svojho vlastného, osobného šťastia. Takýto druh túžby však šťastie neprináša a preto i mnohé manželstvá stroskotávajú. Nestoja totiž na pravom a zdravom základe, ale iba na osobnej egoistickej túžbe po vlastnom, osobnom šťastí jeho účastníkov.
Aký ale teda má byť zdravý základ pre dosiahnutie partnerského zväzku, naplneného pravým šťastím? Tým zdravým základom je túžba darovať seba samého druhému. Túžba urobiť všetko preto, aby bol náš partner šťastný. Oným zdravým základom šťastného partnerstva je nemyslieť na seba, ale predovšetkým na toho druhého. Jedine potom, ak takto myslíme a jednáme k nám môže prísť pravé šťastie, pretože ono je vždy iba vedľajším produktom opravdivého prístupu k životu. Ak dokážme dávať, byť ľudskými a usilujúcimi o dobro druhých, šťastie ku nám príde samo bez toho, že by sme oň nejako zvlášť usilovali.
Kristus kedysi riekol: Kto hľadá svoj život stratí ho! Kto ale stratí svoj život pre mňa, nájde ho! A práve táto istá zákonitosť, práve tento istý druh logiky platí i vo vzťahu k ľudskému šťastiu. Kto totiž hľadá iba vlastné šťastie, nikdy ho nenájde. Kto však sebecky nehľadá iba svoje vlastné šťastie, komu leží na srdci šťastie iných, kto dokáže sám seba dávať druhým, kto dokáže hľadieť predovšetkým na dobro druhých, ten šťastie nájde. K tomu priletí samo od seba! Toho bude trvalo sprevádzať!
Žime preto svoj život tak, aby sme sa stali hodnými pravého šťastia. Žime svoj život správne tým, že ho naplníme skutočnými hodnotami. Ak k nám šťatie neprichádza, ak tento svet nie je šťastný znamená to, že ľudia nežijú správne. Že vo svojom živote naozaj vážne neusilujú o dobro, láskavosť, čestnosť, ľudskosť, spravodlivosť, ušľachtilosť a takýmto spôsobom sú potom na míle vzdialení od správneho života. A preto je od nich na míle vzdialené i pravé, veľké a skutočné šťastie.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
0
