Som žena. Takže primárna podmienka na to, aby som sa mohla vyjadriť k tomu, po čom ženy túžia, je splnená. Nie každá žena je však rovnaká. Vlastne, čo žena, to unikátna bytosť. Takže, ak sa v tomto blogu pokúsim zamyslieť nad tým, po čom ženy túžia, tak to bude vnímané cez prizmu vlastnej osobnosti. Nedá mi inak. Čo je zažité a čo vychádza zvnútra, je najviac autentické. A možno sa v niečom niektorá z vás nájde tiež.
BYŤ PRINCEZNOU
Áno, začnem hneď takto romanticky. Od malička sú dievčatá vedené k tým jemným bytostiam, ktoré majú dbať o svoj zovňajšok, byť distingvované, správať sa milo, usmievať sa a byť dobývané. No čo vám poviem, vyrastala som s dvomi bratmi, takže mojím hlavným cieľom hneď po tom, ako som zachránila všetky moje bábiky pred obesením, bolo prežiť. Pri tom by mi pramálo pomohla dlhá ružová sukňa s volánikmi a vejár. Tričko, trenky a tenisky tvorili základ mojej výbavy a hlavnou náplňou dňa bolo štveranie po stromoch a boje rôznych typov. Mama zo mňa bola nešťastná, lebo som si odmietala obliecť akékoľvek šaty. Na promócii mojej sesternice som ako sedemročná hrdo sedela v aule medzi pozvanými hosťami v mikimauzovom tričku a čiernych šortkách. Taký malý chuligán.
Našťastie a na počudovanie všetkých, aj zo mňa nakoniec jedného dňa, keď už to nikto nečakal, vyrástla slečna, ktorá sa pokúsila byť princeznou. Nie je to tak? Ktorá z nás nezatúžila niekedy stáť na červenom koberci a hádzať pohľad á la Marylin na všetky strany. Ktorá z nás si tajne nepredstavovala, ako ju jej vyvolený princ unáša na svojom tátošovi. Páčiť sa a byť obdivovanou je prirodzená túžba žien a je krásne, že všetci džentlmeni ešte nevymreli a občas nám ten pocit princezien doprajú.
BYŤ FEMME FATAL
Tak trochu pokračovanie túžby o princeznej, len už som poskočila do dospelého veku. Načo veľké slová, stačí, keď spomeniem film Notebook a jeho očarujúceho hrdinu Ryana Goslinga alias Noaha Calhouna. Myslím, že každá z nás po vzhliadnutí tejto romantiky zatúžila byť aspoň na chvíľku Allie Hamilton a byť osudovou ženou.
Áno, aj ja som už veľa krát uvažovala, čo by som dala za to, stráviť len jeden večer s Ryanom Goslingom. Podotýkam, že nie som žiadna pätnástka, ale z tohto muža som namäkko. Ale keď si predstavím spolužitie s ním tak dlho, ako som so svojím manželom (jedenásty rok), tak asi aj tu by sa kus romantiky vyparil. Nič to, filmy sú na to, aby nám nechali ilúziu a mohli sme snívať. Mnohé sny sa nevyplnia, a je aj tak dobre. A tie, čo sa stanú skutočnosťou, už nikdy nie sú také krásne ako sen samotný.
Fičím tieto dni na Aerosmith, predstavte si. Tvrdí rokeri, a predsa tie melódie a slová majú v sebe veľa smutného, krásneho, nostalgického. Dnes som dobrú hodinu pri tejto hudbe premýšľala. Aj nad tým, čo dám do tohto článku. Pustite si baby niekedy pesničku „dream on“ a povedzte si: „Dream until your dreams come true“. Je to krásne, otvorené novým začiatkom a také optimistické.
BYŤ KARIÉRISTKOU
No kto býva v školských laviciach najväčší bifľoš? Jasné, že žiadny chlap. To len my baby máme tendenciu makať, presedieť dlhé hodiny nad knižkami, poctivo si písať poznámky a úlohy, aby sme mohli zažiariť a ísť na „samé“. Po skončení školy nám zostáva táto poctivosť, pedantnosť, vypätie všetkých síl, aby nakoniec aj tak boli tými úspešnejšími muži.
Bývali časy, kedy som mala veľkú chuť bojovať proti tejto neprávosti. Vôbec sa nechcem dotýkať otázky emancipácie žien, veď nakoniec už dnes nájdeme veľa krásnych príkladov úspešných žien, alebo žien, ktoré to dotiahli ďaleko. Aj ja som mala tie ambície. Povedala som si, že tie roky vydretého štúdia nenechám len tak a že z nich vyťažím minimálne šéfku veľkej firmy. Ale stalo sa niečo, čo ma zaskočilo. Dnes sa tomu hovorí biologické hodiny. Tie začali tikať tak silno, že razom boli sfúknuté všetky moje sny o zázračnej rozprávkovej kariére.
BYŤ MAMOU
A tak sa dostávame k tomu, čo dnes, kedy píšem tento článok, hodnotím ako jednu z najsilnejších túžob ženy. Je to túžba darovať život a byť mamou. Sama som neverila, kým som sa nedostala do životnej etapy, v ktorej sme po bábätku márne túžili, a to nechalo na seba hodnú chvíľu čakať. Dnes máme doma ročného synčeka a slobodne vyhlasujem, že hoci som za ten rok prežila veľa neočakávaných, stresujúcich a vypätých síl, byť mamou je to najkrajšie, čím žena môže byť. Zároveň je to veľmi prirodzené a materská intuícia je niečo zoslané tam zhora, za čo aj každý deň Bohu ďakujem. Ľúto mi je žien, ktoré sa z akýchkoľvek príčin mamami stať nemôžu. Lebo tým pádom jedna z hlavných ženských rolí pre ne navždy zostane tabu. A to ma trápi.
BYŤ PANI DOKONALOU
Odkedy som na materskej s malým dieťaťom, pochopila som aj ďalšiu vec: Byť dokonalou je nemožné. Kým som dieťa nemala, bol to jeden z mojich primárnych cieľov. A nebolo to také ťažké. Verte mi. Ťažké to začalo byť, keď môj životný priestor začalo okupovať jedno malé bezbranné škvŕňa. A vtedy som si povedala niečo, čo možno bude pre vás šokujúca správa – byť dokonalou matkou, manželkou, gazdinkou, kamarátkou, rozhľadenou a spoločenskou ženou sa jednoducho nedá. A keď som to pochopila, prestalo ma to trápiť. Smutné je, že nikto si nevšimne, keď vyleštíte všetky okná, ale keď sú čierne, že cez ne nevidno, tak vás označia za neporiadnu gazdinku. Ale čo už. Odkedy som prestala túžiť po dokonalosti, som šťastná žena. Ešteže mám chápavého manžela.:-)
BYŤ NORMÁLNOU BABOU
Mať spriaznenú dušu, skočiť s kamoškami na kávu, je taká babská vec. Ale je na nej niečo milé. Chlapi nám toto podľa mňa závidia. V kútiku duše by isto aj oni radi prebrali všetky klepy, ale vo svojej mužskej roli by to nikdy nepriznali. Je super sa niekomu vyžalovať, s niekým sa smiať, mať svoju Dianu, akú mala Anna zo Zeleného domu.
SUMARIZÁCIA: TÚŽBY VERZUS REALITA
Túžby a sny sú jedna vec a realita druhá. Stále trvám na tom, že splnené sny už nie sú snami, a tým pádom aj strácajú svoje čaro. Ale na druhej strane, nesplnenie žiadnej zo svojich túžob je frustrujúce a dáva človeku pocit zlyhania.
Kde v tejto spleti som ja?
Princeznou som nikdy byť netúžila, napriek tomu som z nálepky chuligán vyrástla. Gratulujem svojím rodičom, že to so mnou vydržali a obdivujem maminu trpezlivosť. Ja by som sa asi od hanby prepadla, keby prišla moja sedemročná dcéra na promócie v šortkách. Zatiaľ nemám dcéru, ale možno raz, keď ju mať budem, tak mi to isto vráti. Neverím náhode, že by v tomto nemala byť po mne.
Osudovou ženou v pravom slova zmysle som sa nikdy nestala. Extra veľa sŕdc som nepolámala. Ale našla som si tú druhú polovičku môjho ja, ktorá na mňa vo vesmíre čakala. Je fajn žiť v páre a deliť sa o perinu, jedlo, zážitky. Možno niekomu vyhovuje žiť sám. Ale mojou túžbou bolo vždy s niekým zdieľať svoj osud, a táto túžba sa mi splnila.
Byť úspešnou ženou som túžila po celé roky štúdia, aby som napokon zistila, že byť mamou je oveľa okúzľujúcejšie. Nie som síce z tých matiek, ktoré pretekajú a pokojne priznávam, že ako mama občas zlyhávam a že ma to občas nebaví, ale je to úžasná rola, ktorú nám život ponúka. Vychutnávam si ju plným dúškom. Viem, že až budem mať zase viac času pre seba, rada sa budem realizovať a rada budem v niečom úspešná (ale v čom, to neviem, lebo návrat k predošlej uponáhľanej kariére ma neláka). A teším sa na to. Ale byť mamou je úloha doživotná, a preto jej rada venujem toľko priestoru, koľko moje (zatiaľ jedno) dieťa bude potrebovať. Byť však dobrou mamou je už veľké umenie. To zostáva mojou túžbou dlhodobou. Ako správne vychovať, mať autoritu a nebyť príliš prísnou, zachovať rozvahu, byť dobrým príkladom, to všetko si ešte potrebujem naštudovať alebo sa naučím za pochodu.
A to ostatné? Presťahovať sa z tesného dvojizbového bytu, precestovať svet a pokoriť pár päť tisícoviek, necítiť niekedy pocit samoty, byť lepším človekom ku svojim najbližším, mať kariéru, ktorá zároveň bude mojím hobby, urobiť niečo výnimočné pre ľudstvo, zostáva v rovine túžob. Na niektorých musím popracovať, niektoré sa možno splnia vďaka osudu a náhode, a niektoré sa nesplnia nikdy. Ako povedal John Lennon: „Life is what happens while we are busy making other plans“. Je fajn túžiť po šťastí. (Ale čo je šťastie?). Je fajn snívať. Je fajn zobrať veci do vlastných rúk a k niečomu sa pričiniť.
Ale je aj ok, ak priznáme, že nie všetko vyšlo podľa plánov a akceptujeme seba ako šťastné bytosti aj tak. Život je krátky na to, aby sme sa stále trápili. Usmejme sa do slnka, dajme si dobrý drink a povedzme si: „bude to dobré!“
+9
