V sérii článkov Najlepšie slovenské blogy a blogeri vám každý týždeň predstavujeme blog, ktorý stojí za povšimnutie. Jedinečný a prevratný, tak by sme nazvali blog LifeReset. Príbeh jednej rodiny o veľkých životných zmenách.
Život v neustálom kolotoči. Rozhodnutie pre radikálnu zmenu. Wwoofing na Novom Zélande. Nový začiatok na Slovensku. Vysnívaný sad pod Karpatami, mobilný dom s nižšími nákladmi, aby mohli menej pracovať a slobodnejšie žiť. Tráviť viac času s deťmi, žiť v spojení s prírodou. Permakultúrna záhrada a zdravé bývanie. Koncept premyslený do detailov, s využitím rád odborníkov, ale aj vlastných vedomostí a životných skúseností. Taký je projekt a blog LifeReset. O tom, ako vyzerá LifeReset štvorčlennej rodinky v praxi sme sa dozvedeli na prednáške Bývanie s pôžitkom počas výstavy Moddom, a následne priamo od jeho aktérky Zuzky.
Keď ju stretnete, jednoducho nadobudnete pocit, že život je jednoduchý a slobodný. „Ale je aj reálny a dokáže poriadne fackovať“, povie s úsmevom Zuzka. Neuveriteľne zrelá mladá žena, ktorá ma úžasný dar – nadchne vás pre lepší život.
V čom spočíva Tvoj LifeReset?
V zmene života na kvalitnejší, zdravší a plnohodnotnejší. Aby sme to dosiahli, nestačí zmeniť len stravu, alebo len začať behať či cvičiť. Chce to zmenu na viacerých úrovniach myslenia, konania a žitia. Čím viac vecí v lepšie zmeníme, tým viac pilierov pre náš nový systém založíme. Znamená to, že ak si aj pochutím na klobáse s cibuľou, nestratím chuť do života a nechytím hneď depku zo zlého trávenia, pretože narušená strava je len jeden pilier. Alebo ak prestanem z rôznych dôvodov cvičiť, nemusí sa mi zhoršiť zdravotný stav, ak bývam v zdravom prostredí a podobne.
Foto: www.helenakurus.sk
Čo bolo dôvodom a spúšťačom projektu LifeReset?
Prišiel čas, kedy sme začali odmietať žiť život zombíka. Človek ráno vstane, ocitne sa v zápche, deň presedí v práci, v kancelárii, v zhone, v strese, väčšinu dňa vo vnútri, deti sú v škôlke, škole, večer príde unavený domov, pozrie si telku a je šťastný, že môže ísť spať. Nemá šancu si všímať každodenné detaily, ktoré sa dejú okolo. Napríklad kedy vychádza a zapadá slnko, aký je kolobeh dňa, čo sa deje v prírode, ako fungujú cykly. Človek žije v útlme.
Z takéhoto apatického života ma vytiahli moje dve malé deti. Rastú príliš rýchlo na to, aby som si ich detstvo nechala pretiecť pomedzi prsty. Chceli sme to jednoducho zmeniť a prebudiť sa. Nejde to však hneď, zo dňa na deň. Pracovali sme na tom pol roka pred odchodom na Nový Zéland, ktorý bol vyvrcholením zmeny.
Na Zélande sme dozreli a získali odvahu žiť inak, pre nás kvalitnejšie, zdravšie, po svojom a hlavne naplno. Pobyt na opačnom konci sveta nám zmenil pohľad na existenciu, na bývanie, na deti, na výchovu. Pochopili sme, kde sú zdravé limity. Vyhodnotili sme si, čo k nášmu životu potrebujeme. Bola to naša pauza. Dozreli sme, naplánovali sme si, ako budeme fungovať a naštartovali sme náš nový systém a život.
Dosiahnuť to, chce hlavne dostatočnú motiváciu. Tá moja je svoj život ŽIŤ. Prežiť ho plnými dúškami, aj to dobré, aj to zlé. A čo je v živote najdôležitejšie? Peniaze, krásny dom, prestížna práca, život podľa predstáv iných, predstáv spoločnosti? Najdôležitejší je život, ktorý je posvätný. Chcem s úctou a láskou venovať životu dostatočnú pozornosť. Žiť tu a teraz, môj vlastný život, v prítomnosti, v realite.
FOTO: www.tomasbencik.com
Výsledkom je, že dokážem byť všímavá k detailom. Prežívam život viac do hĺbky. Z permakultúrneho hľadiska to znamená všímať si citlivo všetko živé okolo. Musím si uvedomovať dôsledky všetkého, čo v živote urobím, poviem. Časom sa tento životný štýl zautomatizuje, človek ho príjme ako samozrejmosť.
Príklad: Keď urobím jazierko v krajine, kde nie je na to stavané podložie, príroda bude proti mne bojovať, nebude to fungovať. Keď kupujem mäso z nejakej farmy, rozmýšľam nad tým, či to zviera vôbec videlo denné svetlo a radšej si ho nekúpim, nebudem podporovať taký mechanizmus.
Rozumiem ale, že nie každý sa dokáže na život takto pozerať. Nesnažím sa im o tom kázať, či ich odsudzovať, ale ísť im príkladom. Viem, že každý má na svete svoju úlohu a preto ich akceptujem. Moja úloha je byť revolucionár. Naše životné kroky sú malé revolúcie, ktoré sú malými impulzmi aj pre druhých, ako začať svoje zmeny, alebo len nazeranie na svet.
Foto: archív Lifereset
Prečo práve Nový Zéland?
Hľadali sme krajinu, kde sa dá wwofovať (dobrovoľníčiť – za 4 hodiny výpomoci ekofarmárom sme získali stravu a ubytovanie a množstvo zaujímavých informácií). Keby sme chceli klasicky pracovať, nemuseli by sme nikam odchádzať, boli by sme v rovnakom kolotoči. Rozhodnutie odcestovať padlo v septembri. Potrebovali sme aspoň dva mesiace na prípravu a keďže v zime sa nedá odísť hocikam, hľadali sme vyspelú a bezpečnú krajinu. Na Novom Zélande vtedy bolo leto. Referenciu nám dal aj bratranec, ktorý mal skúsenosti s dobrovoľníčením na Novom Zélande, mali sme teda informácie z prvej ruky. S manželom Jankom sme kedysi sedem rokov dobrovoľníčili pre jednu nemeckú mládežnícku organizáciu. Mali sme teda jasnú predstavu, do čoho ideme a vedeli sme, že to zvládneme aj s deťmi.
Pravdaže, tá predstava, že odletíme na Zéland bola v tom septembri len nesplniteľný sen. Nemali sme peniaze ani len na letenky.
Rada by som povzbudila všetkých, aby sa nebáli ísť za svojim snom a robili niečo preň. Dnes to vidím tak, že to priamo Boh, univerzum, alebo kto v čo verí, nám vydláždili cestu na Zéland, aby sme mohli zdieľať skúsenosti s čitateľmi. Ako úplne neznámi ľudia sme dokázali nájsť partnerov a vybartrovať letenky na Nový Zéland výmenou za medializáciu projektu. Dodnes tomu nemôžem uveriť. No bolo za tým obrovské úsilie a obrovský objem práce. Nič totiž nikto nedostane zadarmo.
Foto: archív Lifereset
Ako vyzeral život na farme?
Keď sme odišli na Nový Zéland, naše deti boli malé, 20-mesačné a 3-ročné. Napriek tomu sme život na farme zvládali bez väčších problémov. Starali sa s nami o zvieratá, pomáhali nám so všetkým, veľa sme cestovali. Na farme sme dostávali za 4 hodiny výpomoci nocľah a stravu. Prešli sme si rôznymi komfortmi bývania, od chatky bez vody a elektriny až po 3-izbovú luxusnú vilu na pláži. Wwoofing má svoje nástrahy, ale našim deťom ani v jednom prípade nič nechýbalo. No hlavne nechýbalo nič nám, všetko sme sa snažili brať s nadhľadom, a to najmä kvôli nim. Uvedomujeme si, že deti preberajú vzorce správania od dospelých a dospelí im určujú mieru komfortu, či samotný postoj k výzvam. Nie nadarmo sa hovorí, že „Len šťastní rodičia majú šťastné deti“. Tak nám neostávalo nič iné, len si to tam všetko poriadne užiť, aj to dobré, aj to menej príjemné.
Ako vyzerá LifeReset v praxi?
Ešte počas pobytu na Novom Zélande dal manžel výpoveď v práci, začali sme predávať náš dom a podnikať kroky k získaniu nášho vysnívaného sadu. Plánovali sme postaviť slamený dom, ale situácia sa vyvinula inak. Bývame teraz v mobilnom dome, ktorý obklopuje permakultúrna záhrada. Celý životný štýl a bývanie sme zmenili preto, aby sme znížili výdavky a nemuseli toľko pracovať, ale získali viac času pre nás. V praxi to znamená, že napríklad pracujeme 6 hodín najmä za PC v rámci našich profesií a k tomu 2 hodiny v záhrade. Tie minie bežne človek pri nákupoch napríklad ovocia a zeleniny, ktoré máme my zo záhradky.
Foto: www.helenakurus.sk
Viac o projekte Mobilný dom sa dočítate na blogu. Nájdete tam informácie o jeho vzniku, o odborníkoch zapojených do projektu, o použitých materiáloch a ďalšie zaujímavé fakty.
Tri pikošky:
Mobilný dom s rozlohou 45m2 stál cca 25,000 EUR.
Na mobilný dom potrebujete stavebné povolenie.
Mobilný dom nezvládnete postaviť úplne svojpomocne – potrebujete mať odborne vypracovaný projekt a mať technické zručnosti aj myslenie.
Podľa čoho ste vyberali materiál na stavbu domu a do interiéru?
Materiály sme vyberali tak, aby sme vytvorili slobodný a skutočný domov. Zdravý a ekologický. Dominantou je drevo, korok a teda prírodné materiály. Á-čková kvalita, bez náznakov drevokazných húb, plesní, škodcov, jednoducho zdravé drevo. Interiér nám pomohla vytvoriť interiérová dizajnérka Veronika Kotradyová. Vďaka nej nám v dome krásne vonia, čo znamená, že sa nám aj lepšie dýcha. Keď sa nám lepšie sa dýcha, dobre sa nám aj myslí a pracuje. Naše oči teší textúra prírodných materiálov, ktoré navyše príjemne distribuujú zvuk a sú príjemné na dotyk. Náš domov je pôžitok pre všetky zmysly.
Čo je permakultúra, permakultúrna záhrada?
Permakultúrna záhrada je vopred premyslený plán záhrady podľa potrieb jej majiteľa. Je navrhnutá tak, aby príroda pracovala pre človeka. Energeticky, časovo a finančne efektívne. Človek vyvíja minimálne úsilie na to, aby dostal zo svojej záhrady maximum. Ľudia si dnes často vytvoria na záhrade veľkú trávnatú plochu. Tú je potrebné kosiť, čo je časovo náročné, okrem toho z trávnika nemajú žiadny úžitok. Daný kus zeme vôbec nevyužijú.
Foto: www.helenakurus.sk
Podľa zásady „Zasaď strom, postav dom“, sme spolu s permakultúrnou dizajnérkou Patriciou Černákovou nadizajnovali náš sad. Všetko čo sme túžili raz pestovať, chovať, mať a robiť na pozemku sme zahrnuli do plánu, tak aby to malo svoje miesto. Aby sme si bez prekážok mohli aj v budúcnosti plniť svoje ďalšie sny na pozemku. Napríklad aby sa nestalo, že miesto, ktoré je ideálne pre sušiareň ovocia, je už zastavané. Alebo, že potrebujeme prehĺbiť jedno z jazierok, ktoré v sade máme, ale v ceste mu stoja záhony a podobne.
Naša permakultúrna záhrada má napríklad tieto charakteristiky:
– vyspádovaný pozemok, aby sme využili gravitáciu pri práci s vodou, pri vytváraní mikroklím, pre širšie využitie pôdy ako takej.
– systém jazierok, ktoré nám pomáhajú čo najdlhšie udržať vodu v záhrade a efektívne s ňou hospodáriť.
– vyvýšené záhony, do ktorých sa nevstupuje, preto sa neutláča pôda a nie je potrebné pôdu okopávať.
– hospodárska budova pre zvieratá stojí na kopci nad zeleninovou záhradou. Pri daždi dochádza k prirodzenému pohnojeniu záhrady.
– dom postavený do stromoradia, vďaka čomu stromy tvoria v lete prirodzený tieň a dom sa neprehrieva. V zime, keď opadnú listy, pribudne svetlo.
Ide o jednoduché princípy súžitia s prírodou, na ktoré človek zabúda. Permakultúra je zdravý sedliacky rozum. Na Slovensku sa ňou zaoberá veľa ľudí, ale považuje sa to tu skôr za niečo alternatívne. Na Novom Zélande je to každodenná súčasť života.
Foto: www.tomasbencik.com
Organizuješ workshopy a prednášaš na rôznych miestach. Aké témy sa preberajú?
Moje zásadné pravidlo je, že prednášam iba o tom, čo som skutočne zažila a môžem sa podeliť s vlastnou skúsenosťou a nie s naštudovanými informáciami. Práve preto si na workshopy pozývam vždy aj odborníkov, ktorí majú skúsenosti v oblastiach, v ktorých ich ja nemám. Zároveň ide o praktické hodiny vedené zážitkovou formou. Prednášam o permakultúre, alternatívnom staviteľstve a tzv. o duchovnej ceste reštartu. Od Boha som dostala veľký dar reči, hovoriť veci ľuďom veľmi zrozumiteľne. Ohlasy na prednášky a workshopy sú aj preto veľmi pozitívne.
V prednáškach nezabúdaš ani na deti. Si zástankyňou filozofie nevýchovy. Čo znamená táto filozofia v praxi?
Jednoducho, vnímam ich ako ľudí. Akceptujem ich názory a verím, že oni sami najlepšie vedia, čo potrebujú. Mojou úlohou je vytvoriť im prostredie dôvery, aby nám s dôverou mohli o svojich pocitoch a potrebách hovoriť a vedeli, že nikto ich nezmietne zo stola, pretože sú to „len“ deti. V našej rodine sa držíme svojich rolí. Ja ako matka sa snažím vytvoriť domov, pokoj, pohodu i kreatívne prostredie, kým môj muž sa snaží vytvoriť bezpečie. Vychádza z domu a zarába peniaze. Keď deti cítia bezpečie, lásku, pokoj, môžu sa samé prirodzene vyvíjať a nepotrebujú k tomu žiadnu špeciálnu výchovu. Ďalšia dôležitá vec je naučiť deti samostatnosti. Naučiť ich napríklad, že tie ich potreby si môžu odkomunikovať aj s inými ľuďmi. Vôbec sa neboja osloviť dospelých a poprosiť ich napriamo o to čo práve potrebujú. Netlmočia to cez nás, ako to často malé deti zvyknú robiť. Je to veľmi odľahčujúci pocit, keď viem, že sa dokážu o seba postarať a môžem sa na nich spoľahnúť. Buduje sa tak ich sebavedomie, sebaúcta a vlastná hodnota. Sú slobodné, pretože môžu prichádzať slobodne so svojimi nápadmi. Doma sú totiž prijímané.
Foto: www.helenakurus.sk
Na druhej strane, sloboda sa často iným spája s drzosťou a s porušovaním hraníc, preto, rodič musí mať autoritu…
Autoritu nevnímam cez príkazy a zákazy a už vôbec nie cez vyhrážky a zastrašovanie. Je to pre mňa morálny príklad. Ďeťom sa snažím ísť príkladom. Vidia, ako sa správam k iným, ako zareagujem na rôzne situácie. Snažím sa správať morálne, aby ma moje deti za to obdivovali a považovali ma za vzor. Vtedy je rodič autoritou, na základe prirodzeného správania v súlade so svedomím. Samozrejme robím aj chyby. Dôležité je ale priznať ich, dokonca aj pred nimi a odstrániť tak nejakú predstavu neomylnosti dospelých.:-)
Blog LifeReset si získava čoraz väčšiu popularitu. Dostávaš veľa otázok od čitateľov?
Áno, čoraz viac. Žiaľ, tých otázok je tak veľa, že sa nedá na všetky odpovedať, predovšetkým ak si chcem ponechať svoj slobodný život. Mám vyhradený priestor pre ľudí, ktorí majú akékoľvek otázky – na prednáškach alebo workshopoch. Ďalšie informácie sú detailne popísané na blogu, stačí si ich prečítať. S tým o čom sme sa dozvedeli, vyskúšali sme si, nerobíme žiadne tajnosti, preto je všetko na webe :-).
Ďalšie najlepšie blogy:
Photoandtraveling – blog o cestovaní a fotografie z celého sveta
Befresh – raw zdravé sladkosti a torty na každú príležitosť (svadba, narodeniny, oslava a pod.)
Visibility – blog, ktorý vám odhalí tajomstvá online marketingu – ako vylepšiť svoj web alebo blog
+2
Perfektne! Gratulujem Vam k tomu! Momentalne tiez pracujeme na podobnom plane a ste nam inspiraciou:)