Dobro a zlo! Na ktorú stranu sa prikloniť? Každý z nás pozná bez zaváhania ihneď správnu odpoveď. A predsa väčšinu ľudí akosi stále viac priťahuje to zlé. Ak nie priamo tým, že by sa oni sami vydali na cesty zla, tak určite nepriamo tým, že sa dostatočne vážne, silne a intenzívne neusilujú k dobru. Že v tomto smere zostávajú vlažnými.
Zlo je temnota a dobro je svetlo! A temnota môže hustnúť iba tam, kde nie je svetlo. Kde však žiari svetlo a naberá na čoraz väčšej intenzite, tam nemá temnota šancu. Je to nanajvýš prostá a jednoduchá zákonitosť.
Zlo teda môže prenikať všetkým na zemi iba preto, lebo v ľuďoch niet vážneho úsilia o dobro. Temnote sa totiž môže dariť iba tam, kde svetlo nesvieti dostatočne silno. Príčinou existencie všadeprítomnosti zla, ktoré ľudí na zemi tiesni a znepríjemňuje im život je to, že práve títo istí ľudia nikdy s vážnym nasadením a nanajvýš dôsledne neusilovali o konanie dobra. Lebo ak by sa oni sami stávali svetlými a šírili by svetlo okolo seba, temnota a zlo by predsa nemali nijakú šancu sa ku ním priblížiť. Odpudilo by ich to tak, ako svetlo odpudzuje tmu.
Pri zbežnom surfovaní na internete môže človek uvidieť a spoznať tie najfantastickejšie formy zla, ktoré preniká týmto svetom. Môže vidieť mŕtvoly civilistov, roztrhaných črepinami v uliciach miest na východe Ukrajiny. Môže uvidieť popravu dvanásťročných detí v Sýrii, alebo trest za čítanie Biblie v Saudskej Arábii – ruku rozsekanú tak, že sa po takomto zákroku stáva nepoužiteľnou. Môže sa dozvedieť o lekárke v Číne, ktorá vylákala dieťa na opustené miesto, vylúpila mu obe oči a vyňala z nich rohovky na predaj. Môže s dozvedieť o povinnom drogovaní amerických vojakov nasadených v bojových operáciách, z ktorých sa väčšina po skončení aktívnej služby stáva psychiatrickými pacientmi. Môže sa dozvedieť o tisícero iných zvrátenostiach, o ktorých nemal ani len poňatia, že vôbec jestvujú.
Áno, priepastné sú hlbiny zla, ktoré preniká týmto svetom. Človek na to hľadí a je z toho zhrozený. Ale to je tak všetko! Všetko skončí iba pri konštatovaní zla a pri zhrození sa nad jeho prejavmi. Ďalej ako potiaľto sa už priemerný človek nikdy nedostane! Už sa nedostane k tomu, aby sa nad tým hlbšie zamyslel a vyvodil z toho vo vzťahu k sebe samému nejaké dôsledky. Dôsledky v tom zmysle, že by si položil otázku: čo môžem ja osobne urobiť preto, aby bolo na svete lepšie?
Áno, väčšina ľudí sa obmedzuje iba na konštatovanie zla a svoje rozhorčenie nad ním, avšak bez toho, že by začali hľadať cesty, ako by oni sami mohli prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili. Ľudia vo svojej pohodlnosti totiž veľmi rýchlo nájdu seba ospravedlňujúci argument spočívajúci v tom, že predsa oni sami sú príliš nepatrnými na to, aby mohli niečo zmeniť. Že sú príliš malí a bezvýznamní a zlo príliš rozbujnené a veľké na to, aby oni osobne mohli nejako prispieť k zmene sveta k lepšiemu.
V takomto postoji sa však skrýva vina! Vina za zlo, ktoré sa nehatene rozmáha po zemi. Vina preto, lebo zlu je ponechávané voľné pole pôsobnosti. Lebo človek, vnímajúci zlo a jeho prejavy, ktoré ho obklopujú zostáva vlažným, apatickým a iba nečinne sa prizerajúcim. A práve takýto postoj umožňuje nehatené bujnenie zla!
Človek by však mal reagovať úplne inak! Mal aktívne odpovedať vlastnou, čoraz silnejšou túžbou po dobre a po tom, aby on sám bol lepší. Na neúnavnosť zla, ktorého prejavy vidí bujnieť okolo seba by mal reagovať vlastnou neúnavnosťou a odhodlanosťou v konaní dobra. Na hustnúcu tmu predsa reaguje každý normálny človek tak, že zapáli svetlo. Zapáli a svojim príklonom k dobru neustále rozširuje svetlo v sebe a okolo seba.
Zlo, ktoré vnímame má byť teda pre nás zvýšeným impulzom k tomu, aby sme konali dobro! Aby sme sa ešte silnejšie sami upli k dobru a rozvíjali ho! Jedine tým prispejeme k tomu, aby bolo na zemi svetlejšie. A čím bude svetlejšie, tým bude menej temnoty, čiže zla.
Ak teda človek vidí zlo, ako ustavične bujnie, má sa mu to stať popudom k ešte väčšiemu rozhojneniu vlastného úsilia o dobro. Bujnenie zla sa pre nás musí stať popudom k rozhojneniu dobra. Ak totiž budeme práve takto konať, dobro nakoniec zvíťazí!
Ak ale zatiaľ víťazí zlo znamená to, že naše úsilie o dobro nie je dostatočné! Že sme v ňom vlažnými a svojou vlažnosťou mu prenechávame priestor. V tom spočíva naša vina! V tom spočíva naša miera zodpovednosti za katastrofálny stav výšky morálnej úrovne našej civilizácie.
Vladimír Visockij kedysi povedal: Pravda raz určite zvíťazí, avšak len vtedy, keď dokáže to isté čo lož.
Vzhľadom k našej téme môžeme jeho slová parafrázovať takto: Dobro raz určite zvíťazí, avšak jedine vtedy, keď dokáže to isté čo zlo. Keď neúnavnosť, s akou sa dnes na zemi rozmáha zlo bude nahradená rovnakou neúnavnosťou a neutíchajúcou odhodlanosťou v konaní dobra.
Takýmto spôsobom sa treba teda pozerať na zlo, s ktorým sa stretáme. Treba sa naň pozerať ako na impulz k nášmu zvýšenému úsiliu o dobro.
Konštatovanie zla a nadávanie naň je totiž toľko ako nič! Pri pive, v autobuse, vo vlaku a ešte na mnohých iných miestach môže človek často počuť, ako ľudia nadávajú na zlo, ktoré sa ich dotýka. A tým to pre nich aj končí. Uľavia si a to im stačí. Nechápu, že ak sa oni sami neschopia k dobru, svojou vlažnosťou iba podporujú rozpínanie zla, ktoré im ničí a znepríjemňuje život.
To, aký bude život na zemi má teda každý z nás vo vlastných rukách. Každý z nás sa totiž mierou svojho vlastného príklonu k dobru môže stať svetlom, ktoré potlačí rozmáhajúcu sa temnotu. Ak to však neurobíme, temnota nás nakoniec zhltne! Zhltne nás samotných i celý svet a udusí všetko svetlo na tejto zemi.
Človeče, upni sa preto k dobru so všetkou silou svojej bytosti. Nech sú jedine dobru, ušľachtilosti a spravodlivosti podriadené všetky tvoje myšlienky a slová. Človeče, staň sa služobníkom svetla! Staň sa bojovníkom svetla, ktoré nakoniec porazí temnotu a zlo na tejto zemi.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
0
