…tak nejako, od juhu na sever sa posúvali destinácie môjho vysokoškolského štúdia. Odvtedy ubehla už viac než dekáda, ale je fajn si občas spomenúť na krásne časy študentské.
Bukurešť
Chaos, hluk, živelnosť. Rumunsko už trochu poznám. Nefunguje nič, ale napriek tomu má dušu, vďaka ktorej vám zostane veľa pekných a často aj zábavných spomienok. Ako čerstvá študentka ekonómie som sa dostala do obrovskej auly, v ktorej sa ma ale hneď ujala skupinka študentov. Odvtedy sme boli partia v dobrom aj zlom. Seminár matematiky, ktorá sa od začiatku javila taká ťažká, že sme nevedeli, kde začať, sme väčšinou rovno nahradili posedením pri vínku v neďalekom podniku. A hneď bolo piatkové predpoludnie krajšie. Nakoniec sa, ani neviem ako, podarilo prejsť cez matiku celej našej skupinke. A ten zvyšok? Rumuni sú žoviálni, sčítaní, srdeční a veľkí rétorici. Naše debaty riešili všetky problémy sveta. To, že v zápale diskusie celá rozprava po desiatich minútach prešla z angličtiny do rumunčiny, si ani nikto neuvedomil, len ja, keďže z nej mám len slabé základy. Ale aj tak bolo dobre. Bukurešť je veľkomesto, s utrúbenými vodičmi a chaosom v premávke. Život tam pulzuje rýchlo a veselo. Nič nie je ideálne a občas sa situácia dostane do absurdít. Raritou nie je záprah koní s kočom priamo na hlavnom bulvári. Po čase vás to ani neprekvapí. Vôňa starých antikvariátov, pouličný predaj všetkého, občas túlavý pes, z ktorého ide strach. Ale aj krásne rozsiahle parky priamo v meste, široké ulice po vzore Paríža, úžasné podniky na posedenie. To všetko a ešte oveľa viac je Bukurešť. Bol to krásny prvý študentský rok. Rada sa tam raz vrátim na návštevu po rokoch.
Praha
V Praze je blaze. Aspoň tak sa hovorí. Toto mesto ma očarilo na strednej škole natoľko, že voľba štúdia tu bola jednoznačná. Všetci sme boli v Prahe, takže určite viete o malebnej Malej strane, pulzujúcom Staroměstskom náměstí aj o preslávených českých hospúdkách. Turistické atrakcie nás však lákali asi len prvý mesiac, a ten zvyšok sa už dial viac-menej na vysokoškolských internátoch, alebo po česky kolejích. Na škole nás bolo veľa Slovákov, a keďže nefungovali klasické krúžky, partia sa vytvorila na internátoch. Zloženie –Slováci a Moraváci. Pražákov mi v tomto ohľade bolo ľúto, lebo túto atmosféru nezažili. Zo spomienok mi utkveli najmä každoročné sledovania hokejových zápasov v krčmách (tie česko-slovenské mali najväčšiu šťavu), posedenie pri pivku vždy a všade, smažák a sviečková, študentské brigády od výmyslu sveta (hrabanie sena v exkluzívnej štvrti na Cibulkách, nočné brigády v obchodných reťazcoch, hostesky, telemarketing, atď, atď). Vďaka brigádam som spoznala Prahu. Zbožňujem pražské metro a vôbec systém mhd – je taký dôsledný, že len blázon by potreboval auto. Krátke intervaly električiek aj metra som považovala za taký samozrejmý, že som skoro omdlela, keď som začala pracovať v Bratislave a na električku som čakala 25 minút. Naša škola ponúkala veľa možností štúdia v zahraničí, a tak som sa na semester ocitla v Štokholme.
Štokholm
Benátky severu. Pricestovala som v januári a prekvapilo ma štrnásť stupňov. Len na pár dní. Potom nasledovala taká treskúca zima a toľko snehu, že sme sa snáď zo zimného spánku prebudili až na konci apríla. A to doslova. Tma o tretej poobede na pozitívnej nálade neprinášala. Vynahradili nám to však študentské aktivity, ktorých bolo neúrekom – výlet do Laponska (cesta psími záprahmi aj snežným skútrom, ľadový hotel, sauna a následné ochladenie v plavkách na saniach), plavba loďou do Helsínk, víkend strávený na opustenom ostrove… Švédi sú uhladení, distingvovaní, rezervovaní, dokonalí. Teda, pokiaľ sa niektorý na študentskej party nesťal pod obraz boží. Získať alkohol však vôbec nebola lacná a jednoduchá záležitosť. Majú tam totiž špeciálne predajne s názvom „Systembolaget“ ,kde som najskôr musela vystáť dlhý rad a potom ukázať občiansky. Ak sme si zmysleli na alkohol cez víkend – smola – predajňa zatvorená. Na čo dodnes spomínam s nostalgiou, sú úžasné cyklistické cestičky po celom meste. Kúpila som si bicykel za 100 SEKov (vtedy cca 300 Sk) a prebrázdila som podľa mapy celý Štokholm. Jeden deň, keď sme mali robiť študentský projekt v jednej firme, sa mi stal celkom slušný trapas, keď som na stretnutie prišla neskoro a celá spotená. Mapa mi totižto neindikovala obrovský kopec, ktorý bolo treba na bicykli zdolať, aby som sa dostala na miesto určenia. Ale inak som si tieto výlety vychutnávala, o to viac, keď sa v máji konečne oteplilo a aj dni boli dlhé predlhé.
Tak nejako sa kľukatila moja študijná cesta – od juhu smerom na sever. Ak by som ľudí a mestá mala prirovnať k hudbe, tak Bukurešť by bola pieseň plná falošných tónov a intonačných neistôt, z ktorej však ide úžasná atmosféra a zábava. Praha akýsi mix Smetanovej Vltavy a Nedvědovcov a Štokholm dokonalá ária s čistými tónmi, z ktorej občas mrazí, no niekedy vo vás nezanechá žiadnu emóciu.
Všade sa rada vrátim. No do Štokholmu už asi iba v lete.:-)
+3
