Čo ma naučili deti

Rodičia to poznajú. Túžia mať zo svojho dieťaťa minimálne dieťa podľa vývojových tabuliek. Striehnu na svoje ratolesti, aby nezmeškali vhodnú chvíľu, kedy sa majú to či ono naučiť.. Pozastavili ste sa niekedy nad tým, že proces formovania funguje aj opačne? Že aj my, dospeláci, sa vďaka deťom učíme? Deti nás formujú nevedome, no odovzdávajú nám dôležité posolstvo. A chcú od nás názornú ukážku, aby sa umeniu „ako žiť“ priučili čo najlepšie.

Čo naučili deti mňa?

LÁSKA

Dieťa je na nás dospelákov odkázané od svojho narodenia, ba dokonca oveľa skôr. Túži po našej blízkosti, objatiach, uisťuje sa, že sme tu pre neho. Potrebuje cítiť, že ho ľúbime. Na oplátku ono ľúbi nás, jednoducho, nezištne, bez rozmýšľania. Dostali ste od niekoho väčšiu láskovú bombu? Nekonečné mojkania, objatia, udobrovania. Podvedome cíti, že ho ľúbime, ale potrebuje to cítiť aj na vlastnej koži. A tak mäkneme a učíme sa objaviť, ako prejaviť našu dospelácku lásku, aby sme drobca uistili, že sa nemusí báť, veď ho naozaj ľúbime. Konkrétne prejavy z nás robia láskavejších, lepších ľudí. Objavíme veľkú vec! Že láska nie je len stav mysle, je zhmotnená v konkrétnych prejavoch, ktorých nikdy nie je dosť.

UŽÍVAŤ SI VECI, KTORÉ SÚ ZADARMO

Úsmev a smiech. Sto krát denne. Pri jedle rozsypanom na zemi, pri ťahaní mamy za vlasy, strkaní prstov do nosa, vyštartovaní na prechod pre chodcov bez dozoru, skákaní po posteli, zničení knihy, piatom opakovaní „Kolo kolo mlynské“…

Jednoducho nezostaneme nenakazení.

ÍSŤ PRÍKLADOM

Sme pre naše deti vzorom. Dávame si pozor na to, čo povieme, čo robíme, aby sme na ne mali správny vplyv. Sme ich vzorom a vzor je niekto hodný nasledovania. Uvedomujeme si, čo nie je hodné nasledovania, v čom musíme na sebe popracovať. Nastaví nám niekto lepšie zrkadlo?

SPOMALIŤ

Deti sa neponáhľajú. Majú more času na každú aktivitu. Hodinový obed, nekonečné obliekanie, štúdium mravca na chodníku. Nevedia, čo je to stres, časová tieseň. Máme dve možnosti. Priučiť ich nášmu tempu, alebo spomaliť spolu s nimi.

VŠÍMAŤ SI INÝCH, VŠÍMAŤ SI SEBA

Prekvapujú ma denno-denné stretnutia s ľuďmi. Vymykajú sa mojim predstavám o tom, čo by malo fungovať, čo by malo byť normálne.

Prichádzam s kočíkom ku vchodu v bytovke, do ktorého práve vchádza sused. Obzrie sa, vidí ma, otočí sa a dvere sa zabuchnú. Som nenormálna, keď si myslím, že by mal počkať a podržať tie dvere?

Tlačím kočík s dieťaťom a okoloidúca pani si frfle popod nos, že zaberáme polovicu chodníka.  Zjavne jej tá druhá nestačí…

Stretávame starčeka s plnou taškou nákupu, ledva ju ťahá za sebou. Chceme mu pomôcť. On nedôverčivo odmietne a pritiahne si tašku bližšie k telu.

Prechádzame okolo staršieho pána, ktorý je celý od krvi. Všimla som si ho už z diaľky, medzi tým  popri ňom prešlo bez záujmu mnoho ľudí. Spadol na ceste, pošmykol sa a rozbil si nos. S deckami máme akciu, vybiehame do bytu pre pomôcky na ošetrenie rany. Prípad skončil privolaním sanitky. To sme už našťastie pomáhali traja, len niekto musel začať.

Banálne príklady, prinášajúce veľké rozčarovanie. A ponaučenie, ako sa chcem, resp. nechcem správať k iným ja.

Bola by som nespravodlivá, keby som spomenula len ignorantov, frflošov, nedôverčivých a nevšímavých. Samozrejme, sú ľudia, ktorí sa správajú presne opačne. Sú galantní, slušní, všímaví, ochotní podať pomocnú ruku, prihovárajú sa k nám s úsmevom na tvári, aj keď sa nepoznáme.

NEMAŤ OČAKÁVANIA

Nemať očakávania znamená predísť sklamaniam. S dieťaťom prichádza veľa očakávaní. Očakávate, že bude, ako ste si ho vysnívali. Očakávate, že keď ste na konci so silami, príde niekto, kto vám pomôže. Očakávate, že okolie vie, ako sa v úlohe matky cítite a čo prežívate, keď náhodou nemáte bábo, ktoré len spí a je.

Takéto očakávania prinášajú sklamanie. Brať veci, tak ako sú a tešiť sa z nich je možno lepšia cesta.

TRPEZLIVOSŤ a KOMPROMIS

Ak patríte k výbušným povahám a ste tvrdohlavá/-ý ako baran, dieťa vám dá poriadnu lekciu. Úžasná škola trpezlivosti a robenia kompromisov. V obľúbenej detskej hre „Kto z koho“ sa dospeláci môžu len učiť. Ako sa nevytočiť a dosiahnuť dohodu.

ŽASNÚŤ NAD DAROM ŽIVOTA a VÝVOJOM ČLOVEKA

Je vecou nastavenia, ako my, ženy, matky, vnímame tehotenstvo a pôrod. Niektoré to máme fakt fyziologicky nepríjemné a kvôli negatívnym pocitom nás ani nenapadne žasnúť nad tým, čo sa práve deje.

Ale keď už je dieťa na svete, nestačíme sa čudovať. Zrazu vie liezť, chodiť, rozprávať, fantazírovať, zvládnuť hygienické návyky a ohúriť nás každý deň novými poznatkami. Pred chvíľou to bol len umrnčaný kojenec.

Ja verím, že je to Božie dielo. Ale nech už je to akokoľvek, projekt ČLOVEK je dokonale úžasný.

+17

 Ak sa vám tento článok páčil, dajte hlas autorovi!