Mila antenka, nuz, ja ti dam radu a odpoved uplne jednoznacne hned. Nikdy nevies mat zlatu strednu cestu, pokial chces jednu a aj druhu prioritu robit na 100%. Vzdy jedna z nich bude prioritnejsia, a to si musis sama zvolit. Neda sa byt aj rodine vzdy k dispozicii, aj vychovavat (lebo vychova neznamena, ze sedis vedla dietata, ale ze sa mu aj venujes a ked s nim prave nie si, rozmyslas nad tym, ako ho posuvas dalej a ako ho ides zaujat, aby sa smialo a ako ides travit s manzelom, ktory pracuje, cas atd..) a sucasne byt stale v praci k dispozicii a byt na oboch poloch uznavany. A je to uplne normalne, ze to tak je. Je treba si len v hlave dat dokopy, kam chces v zivote smerovat. Ci k rodinnemu zivotu s akceptovatelnou pracou, prijmom, posunom alebo ku kariere s akceptovatelnym partnerom, s rodinou, ktorej sa prioritne nevenujes ty alebo aj so ziadnym partnerom.
A este jedna dolezita vec. Neocakavaj od zivota, ze veci pojdu tak a vtedy, ako si to ty naplanujes, a, niekedy, mozno bez toho, aby si si to vsimla, budes plavat zivotom bez toho, aby si si uvedomovala, ze vlastne nejde tam, kam si si zvolila, ze ma ist 🙂 Je dolezite casto mysliet na to, co chces a naozaj tym smerom kracat. A keď pride prilezitost, ktora naplni tvoju prioritu, je treba sa rozhodnut a za rozhodnutim stat.