Dobrí ľudia prosím pomôžte nám.

Dobrý deň prajem.Hneď na úvod chcem veľmi pekne zo srdca poďakovať všetkým ľuďom, ktorí majú srdiečko na správnom mieste a pomáhajú aj napriek tomu, že je ťažká doba..Neviem ako mám začat svoj životný osud.Nie každý to má v živote ľahké.V dnešnej dobe sú ľudia rôzni: Dobrí ľudia vedia o dobre aj o zle, zlí ľudia nevedia ani o jednom(dobrom zlo,ktoré konajú). Vysvetli mi niekto prečo je tento svet taký zlý k nám dobrým ľuďom?Tento príbeh píšem so srdca:Niekedy si myslím,že tento svet je nespravodlivý nakoľko mi odišli do nebíčka obaja rodičia,zomreli na zákernú chorobu RAKOVINA.Ked ešte moja maminka žila snažila som sa pracovať čo najdlhšie aby sme mali peniaze. Mamička brala len dôchodok a ja som pracovala tak nám nič nechýbalo.Maminka bola už chorá, ale ešte vládala robiť okolo domu,upratať navariť,choroba sa čim ďalej tým stupňovala,že už potom nevládala nič len ležala v bolestiach.Pre mňa to bolo veľmi ťažké sa na to všetko pozerať ako človek trpí a nedá sa mu pomôcť.Plakavala som pri nej a držala som ju za ruku a hladkala ju.V duchu som sa modlila Pánu Bohu aby mojej mamičke pomohol,ale už nepomohli ani modlitby,Pán Boh si ju privolal k sebe.Teraz svieti tou najkrajšou hviezdičkou na nebíčku.Mamička bojovala 8rokov.Po smrti milujúcej maminky som ostala úplne sama so začiatku to bolo veľmi ťažké si zvyknúť na samotu,ale časom som si zvykla.Nie je hanba napísať to ked sa človek ocitne na dne a bez financii.Veľmi rada by som išla do práce a zarábala korunky,ale momentálne sa to nedá,nakoľko mám malinkú dcérku ktorá ma problémy s nožičkami.Ja už nemám nikoho len moju dcérku.Veľmi ma to bolí pri srdci,ked človek odsudzuje toho druhého,od malička som bola veľmi dobre vychovávana tak ako ma vychovali moji nebohí rodičia.Som veriaca a verím v Pána Boha.Osud sa nám kruto zachoval a obráťil sa nám chrbtom,nakoľko sú niektorý ľudia veľmi neprajný a zlý.Mňa samú to veľmi pri srdiečku bolí a hovorím si prečo?Ved som v živote nikomu neublížila tak prečo niektorý ľudia ubližujú mne.Ale ako sa hovorí : Božie mlyny melú pomali,ale isto,ale ja nikomu neprajem ani tým najväčším neprajníkom nič zlé.Nemôže človek súdiť človeka preto,že sa ocitne v zlej finančnej situácii,každému jednému sa to môže stáť.Snažím sa s celých mojích síl,ale nejde to.V dnešnej dobe nie sú na prvom mieste peniaze na prvom mieste je hlavne ZDRAVIE a potom sú peniaze..Ja som šťastá,že to zdravie máme a dakujem aj Pánu Bohu,že moje modlitby nie sú zbytočné.Môj príbeh sa začal nezvyčajne. Moji biologickí rodičia o mňa od začiatku nejavili záujem, takmer som zomrela na silný zápal pľúc, keby ma od nich nebola odviedla sociálka. Tak som sa ocitla v detskom domove. Našťastie tam zavítali bezdetní manželia, ktorí si ma hneď zamilovali, stala som sa stala ich adoptívnou dcérou. Prežila som s nimi najkrajšie roky môjho života. Milovali ma po celý svoj život a som im za ich lásku nesmierne vďačná.
Ocko mi však zomrel, keď som mala 14 r. a mamička pred 2 rokmi. Je mi za ňou veľmi smutno, ani vnučky sa nedožila. A tiež sa mi bez nich žije ťažšie. Po jej smrti som sa psychicky zrútila. Nevedela som, čo robiť – chýba mi materinské objatie, rada, láska.
Keď som otehotnela, nevedela som o tom, no cítila som sa veľmi zle – silné búšenie srdca, malátnosť, pocity na odpadnutie. Spočiatku som nevedela, čo sa so mnou deje, až potom sa potvrdilo moje tehotenstvo. Pravidelne každé 2 týždne som navštevovala gynekológa, ktorý mi však jedného dňa povedal, že moje dieťatko nerastie a nebije mu srdiečko. Nechápala som to, keďže dovtedy bolo všetko v poriadku. Hneď ma objednal na chirurgický zákrok, (vyčistenie maternice). Veľmi som sa bála. Pred zákrokom mi však ešte jedna gynekologička urobila ultrazvuk a tam sa ukázalo, že je všetko v poriadku. Od šťastia som začala veľmi plakať. Po ultrazvuku ma poslali domov. Moje dieťatko vo mne žilo..
Teraz som slobodnou mamičkou s nádhernou 13-mesačnou dcérkou Karinkou, o ktorú sa riadne starám. Naše šťastie však zahmlievajú rôzne problémy.
Po narodení jej zistili, že má zrastené obličky. Od 4. mesiaca jej diagnostikovali diagnózu Q650 – jednostranné vykĺbenie bedrového kĺbu. Už som si myslela, že sa zrútim. Prežívala som vtedy veľmi ťažké obdobie. Boli sme hospitalizované v nemocnici a 3 týždňe musela mať moja dcérka v postieľke vyvesené nožičky, bolo ťažké na to pozerať, ale ona sa držala statočne. Po 3 týždňoch jej dali obidve nožičky do sadry. Potom mala 4 mesiace na nožičkách sadry a 2 mesiace remence. Moje milované dievčatko však robí veľké pokroky.
V decembri minulého roka nám detská neurologička potvrdila, že dcérka je po mentálnej stránke vyvinutá len na 5-6 mesiacov..Chodím cvičiť s dcérkou,ale nič sa nezmenilo, nožičky ma veľmi slabé.Sama s ňou cvičím doma a naučila sa štvornoškovať,som sťastná,že som to dokázala,lebo tam kam chodime cvičiť je veľmi zlý prístup dokonca nás aj s čakárne vyhodila sestrička nakoľko malinká plakala,bezdôvodne nás vyhodila a povedala nám že aby sme išli von nakoľko to znervozňuje pacientov.Veľmi kruto sa ku nám zachovali,ved lekari by mali pomahať a nie sa takto správať,ešte k tomu k malému diaťatku,ktoré za nič nemôže..Bola som veľmi nešťastná s toho ako sa sestričky správajú k pacientom.Zobrala som sa a s plačom som odišla.Z celého srdiečka Vám budem všetkým veľmi vdačná,kvôli mojej dcérke Karinke.Moje dievčatko bolo,je aj bude pre mňa najdôležitejšie na svete,ako pre každú milujúcu mamičku.Urobím všetko preto,aby sa mi Karinka postavila na vlastné nožičky.Deti by nemali poznať bolesť. Patrí do sveta dospelých. Deti by ju nemali zakúsiť, lebo keď ju raz zažijú, vytratí sa z nich detstvo.Môj mesačný príjem je rodičovský príspevok 223€ a poberám dávku v hmotnej núdzi, ktorú mi od januára znížili na 3,20€, nakoľko dcérka dovŕšila rok. Z rodičovského príspevku poplatím mesačné poplatky a zostane mi už necelých 5€ na mesiac.Som z toho veľmi zúfalá a nešťastná, na pokraji so silami.Verím, že sa nájdu dobrí ľudia ako ste Vy a pomôžete nám.Bez dobrosrdečností ľudí to nezvládnem.

Bola by som veľmi vďačná, keby sa niekto našiel a pomohol nám po finančnej stránke. Viem, každý to má v živote ťažké, ale ja už takto ďalej nevládzem. Žijem v staršom rodinnom dome, ktorý by sa zišiel trošku opraviť, o domácnosť sa riadne starám, nakoľko som veľký pedant na čistotu a poriadok. Finančnú pomoc by som si najviac priala na nedoplatky,živobytie a iné veci do domácnosti. Nemôžem si z môjho rodičovského dovoliť takmer nič. Bývalý partner nemá o dcérku žiadny záujem, ani ju od pôrodu nevidel, na všetko som sama. Keby sa našli dobrí ľudia, ktorí vedia, čo je to, keď sa slobodná matka ocitne v ťažkej situácii a pomohli by nám postaviť sa opäť na nohy. Pekne Vás prosím o Vašu pomoc.email: miska.kosecova@zoznam.sk.tel číslo 0902 887 581. Pri možnosti finančnej pomoci číslo úč.: 0189998950/0900 .Z celého srdiečka Vám budem veľmi vďačná dobrý ľudia za každú vašu pomoc.