Joga nie je len cvičenie, joga je životný štýl

Joga, pozitívne myslenie, správne dýchanie, meditácia. Krásne rozprávanie o joge tak, ako ju mnohí nepoznáte. Rozhovor nám poskytla Vierka Škurková, cvičiteľka jogy aktuálne v hoteli Hubert, Vysoké Tatry.

Vieri, joga a Ty, aké bolo prvé stretnutie s jogou?

Prvú hodinu jogy som absolvovala v Londýne asi pred desiatimi rokmi. Na Slovensku bola vtedy joga v plienkach, možno si ju pamätáte ako hodinu telesnej výchovy, počas ktorej ste ležali na podlahe a relaxovali pri zvukoch vody v potoku. Hodinu, ktorú som navštívila, viedol nejaký Ind, cítila som sa tam nepríjemne, nedokázala som praktizovať krkolomné cviky, ktoré nám ukazoval a odišla som s tým, že joga nie je nič pre mňa.

Ale teraz ju precvičuješ. Kedy nastal zlom a nadchla si sa pre jogu?

Po prvej negatívnej skúsenosti som jogu vôbec nevyhľadávala. Cestovala som vtedy po svete a presťahovala som sa do Austrálie. Tam som začala žiť v komunite ľudí, ktorí boli pre mňa zaujímaví. Usmiate tváre, vždy dobre naladení, pozitívna myseľ. V ich prítomnosti som sa cítila veľmi dobre. Zaujímali ma ich rozhovory, ktoré boli aj o joge. A tak ma kamarátka pozvala na hodinu jogy. Poradila mi cvičiteľku, s ktorou mala skúsenosti. Na hodine som prekvapene sledovala ženu, ktorá ju viedla. Bolo to cvičenie, ale o cvičenie vlastne nešlo. Podstatou hodiny bolo byť sám so sebou, zabudnúť na vonkajší svet. Učiteľka nemala vyšportovanú postavu, nebola už najmladšia a predsa, ten spôsob, akým nám rozprávala o živote, postojoch, ako nás povzbudzovala a posúvala naše hranice ma jednoducho uchvátil. V joge je dôležité nájsť dobrého učiteľa, ktorý Ťa dokáže viesť a usmerňovať. My ľudia máme rôzne potreby. Niekomu viac sadne muž, inému žena, niekomu viac spirituálne naladený človek, inému priamy. Joga nie je bežný šport. Ak ľudia začínajú s jogou bez učiteľa, môžu si ublížiť. Navyše je tu veľké riziko, že ju nebudú praktizovať správne. S lektorkou sme si mentálne sadli. Tá žena bola úžasná. Tak vyrovnaná a vnútorne krásna. Musela som prísť znova a znova a znova.

Cvičila si každý deň?

Nie. Mala som prácu. Cvičila som podľa toho, kedy som mala voľno. Spočiatku raz za dva-tri dni, neskôr aj dva krát za deň.

Nebolo to namáhavé? Predsa len, prinútiť sa zrazu cvičiť každý deň nie je jednoduché…

Joga nie je len cvičenie. Joga je životný štýl. Cvičenie nemusíte praktizovať celé hodiny. Niekedy stačí 15 minút. Výsledkom má byť príjemný telesný aj duševný pocit. Poznáte to keď ráno vstávate z postele. Bolí vás chrbtica, kĺby, nohy, nemôžete robiť to a ono. Keď sa zakaždým sústreďujete na nejakú bolesť, ako sa môžete cítiť dobre? Joga je spojená s cvičením preto, aby sme sa cítili telesne fit. Aby nás naše telo nebrzdilo.

Napríklad mňa bolieval chrbát. Po mesiaci s jogou ma bolieť prestal. Pozícia loď. Na prvých hodinách som ju vôbec nezvládala. Po čase bez problémov.

A dá sa to vôbec? Zbaviť sa bolesti, napriek pribúdajúcemu veku?

Z môjho pohľadu sa to dá. Sú na svete deväťdesiatnici, ktorí sú fit, lebo praktizujú jogu

https://www.youtube.com/watch?v=IH1UZ1NrD8E

Cviky v joge sú zamerané na posilnenie kostí, chrupaviek, väziva, posilnenie vnútorných orgánov. Sú to cviky staré tisícročia. Preberajú ich cvičitelia pilatesu aj fyzioterapeuti.

Čo je teda pri joge najdôležitejšie? Cvičiť každý deň?

Praktizovať jogu každý deň. Nejde o to, urobiť nejakú zostavu, alebo zvládnuť nejakú pózu. Je o ceste, ako sa k tej póze dostať. Dnes nedosiahnete rukami na zem. Nič sa nedeje. Každý deň dosiahnete o kúsok viac a o mesiac tú pózu už zvládnete. Popri cvikoch/pózach je dôležité dýchanie, ktoré je ich základom. A dosiahnutie pozitívnej mysle. Joga ma 8 stupňov/údov/vetiev. Veľkou súčasťou jogy je prístup seba samého k sebe a k okoliu (niyamas a yamas).

Niyamas (čítaj „nijamas“) – k sebe samým :

shaucha („šaučá“) – čistota tela a prostredia okolo seba, santosha („santóša“) – skromnosť a spokojnosť so svojim telom a so svojim životom, tapas – sebadisciplína, svadhyana („svádjaja“) – sebavzdelávanie, ishwara („išvara“) – viera v Boha, resp. v niečo vyššie, ako je človek sám

Yamas („jamas“) – k iným a svojmu okolia

ahimsa – neublizovanie iným, satya – pravda voci svojmu okoliu, asteya – neprivlastnovanie niecoho co nie je vlastne, brahmacharya – zdrzanlivost v jedle, píti alkoholu a v aktivnych cinnostiach, aparigraha – nelipnutie na veciach a ludoch

Ďalšími stupňami sú 3. ásana (sed), 4. pránajáma (ovládanie dýchania), 5. pratjahára (ovládanie zmyslov), 6. dháraná (držanie, koncentrácia), 7. dhjána (meditácia), 8. samáthi (zjednotenie mysle).

Joga je príprava tela k vyššiemu stupňu, ktorým je MEDITÁCIA. Mnoho ľudí nevníma meditáciu správne. Podstata meditácie je zastaviť tok myšlienok, zjednotiť myseľ. Zastaviť tok myšlienok je nesmierne ťažké a aj tí najskúsenejší meditátori ich dokážu zastaviť len na niekoľko sekúnd alebo minút. Keď niekto povie – dnes som meditovala pol hodinu. To je hlúposť, to sa nedá. Človek sa môže pokúšať meditovať pol hodinu. Ale skutočne zastaviť tok myšlienok vie iba na krátku dobu. Pri meditácii je nesmierne dôležité DÝCHANIE. Keď sa človek zameria na dýchanie, dokáže sa lepšie odpútať od myšlienok. A samozrejme, nesmie ho nič bolieť, aby sa po celý čas nesústredil na bolesť.

Tieto všetky poznatky sú z hodín jogy?

Nie, hodiny jogy boli len základ. Joga ma tak nadchla, že som chcela ísť ďalej a ďalej. Rozhodla som sa ísť učiť jogu do krajiny jej pôvodu, do Indie.

Ako dlho si sa učila v Indii?

Absolvovala som tam dva kurzy. Jeden pre začiatočníkov, ten trval mesiac, s každodenným celodenným vyučovaním. Druhý kurz bol tiež mesačný a náročnejší. Okrem jogových kurzov som v Indii strávila čas cestovaním, ochutnávaním autentickej indickej kuchyne a objavila ďalší úžasný dar – ayurvedu, čo je tradičné prírodné indické lekárstvo.

Splnili kurzy Tvoje očakávania?

Boli nad moje očakávania. Naučila som sa praktizovať pózy jogy, ale čo je oveľa dôležitejšie – naučila som sa, ako pôsobia na naše telo z fyziologického a biologického hľadiska, začala som vnímať filozofiu jogy. Praktizovali sme v prirodzených podmienkach bez klimatizácie alebo kúrenia. Počas kurzov som spoznala úžasných ľudí z celého sveta od Ameriky až po Japonsko, ale aj vzácnych ľudí žijúcich priamo v Indii v podmienkach, ktoré si naša západná civilizácia nevie predstaviť a neuvidíte ich ani v žiadnom cestopise. Naučila som sa vážiť si nielen seba ale všetko, čo mám , či už je to čistý vzduch, pitná voda, čistá lúka a množstvo priestoru okolo seba.

Teraz precvičuješ jogu vo svojom rodisku, vo Vysokých Tatrách. Po čom túžia ženy, ktoré prídu k Tebe na hodinu?

Ženy, ktoré ku mne prídu, majú rôzne túžby. Sú také, ktoré berú jogu ako šport, chcú schudnúť, spotiť sa, zamakať si. Ak mi niektorá položí otázku, koľko schudne, vysvetlím jej, že ak je na mojej hodine kvôli chudnutiu, nie je tu správne. Joga nie je o chudnutí, spotení sa, pálení kalórií. Je o pocite. Aby sa človek vo svojom tele cítil dobre. Tak sa môže cítiť niekto keď má 50 kg, ale iný keď má 90 kg.

Potom je tu iná skupina žien. Sú fyzicky zdatné, nemajú problém s váhou. Navštevujú hodiny jogy kvôli tomu, že ich trápia bolesti a chcú si pomocou jogy posilniť telo.

Dôvody prvej návštevy sú rôzne, no ženy sa vracajú hlavne kvôli tomu, že sa ich snažím dostať k sebe samej.

Ako prebieha Tvoja hodina jogy? Dýchate a cvičíte? Rozprávate sa o stupňoch/vetvách?

Moje hodiny sú otvorené pre všetky vekové a pohybové úrovne. Hodina začína dýchaním. Učíme sa dýchať správne. Potom si zisťujem, kto sa ako cíti a či má nejaké choroby, to sú veci, na ktoré si ako učiteľ musím dať pozor. Zostavu pripravujem podľa počtu a úrovne skupiny. Súčasťou každej hodiny je pozdrav slnka, ďalšie pózy prispôsobujem úrovni skupiny, od najjednoduchších po pokročilejšie. Hodina sa konči savasanou – pózou mŕtvoly a posledným predýchaním.

Cviky prispôsobujem úrovni mojich žiakov, aby ich zvládli, aby im zdravotne neuškodili a aby im pomohli, nie poškodili. Nie každý môže robiť všetky cviky.

Je pre mňa dôležité, aby sa na hodine cítil každý jedinečne, aby sa nik s nikým neporovnával a aby každý počúval svoje telo.