Johannes (Henne) Gensefleisch von Sorgenloch
* 1397 v Mohuči – +1468 Mohuč
Johannes bol synom mohučského patrícia Frila Gensefleische a Elsy z Gutenberga. Podľa matky aj dostal priezvisko. Roku 1420 sa aj s rodičmi presťahoval do Štrasburgu, kde sa zaoberal výrobou zrkadiel ale aj kníhlačiarstvom.
Johannes Gutenberg sa považuje za vynálezcu kníhtlačiarenskeho stroja.
Roku 1437 požiadal Gutenberg mohučského zámočníka Konrada Sachsbecha, aby podľa jeho predstáv škonštruoval tlačiarensky stroj. V podstate sa podobal drevenému vínovému lisu. Sám vytvoril formy na odlievanie olovených písmen, čo sa mu podarilo tak dobre, že r. 1445 mal už ručný kovolejársky prístroj s výkonom vyše 100 písmen za hodinu. Keď písmená poskladal do riadkov a zalial olovom, mohol z nich zmontovať tlačové strany s rovnakou výškou a fixovať ich v napnutom ráme.
Po prvom kalendári sa pustil Gutenberg tlačiť ako prvé väčšie dielo svoju neskôr slávnu bibliu. Štyria a neskôr šiesti sádzači pracovali s 290 rôznymi znakmi. Za deň jeden sádzač vytvoril najviac jednu dvojstĺpcovú stránku 1282- stranového diela. Roku 1455 bolo vytlačených 150 exemplárov na papieri a 35 na pergamene.
Kníhtlač teda priniesla ľudstvu možnosť rozširovať literatúru vo väčšej miere. Práca mníchov na jednej knihe bola veľmi zdĺhavá a kníhtlač túto metódu takmer zrušila. Bola rýchlejšia a výhodnejšia.
Zakladateľom kníhtlače nebol však Gutenberg ako si veľa ľudí domnieva. Začalo sa to v Číne v roku 868 kde pomocou drevených štočkov s reliéfne vyrezaným textom a ilustráciami tlačili knihy. Nezávisle od Číny v Európe v roku 1450 Johan Gutenberg s podobnou myšlienkou zostrojil tlačiaci stroj.
Pre nás bol významný až Gutenbergov objav. A preto sa v našich končinách za zakladateľa kníhtlače považuje práve Gutenberg.
Jeho stroj posunul Európu obrovským skokom dopredu. Zostrojenie tohto stroja bolo nevyhnutné, pretože knihy dovtedy v kláštore mnísi len opisovali čo zabraňovalo ich rozšíreniu po krajine, ale aj po celej Európe, bolo to finančne, ale aj časovo veľmi náročné, čiže knihy si mohla dovoliť len vrchná časť obyvateľstva a chudobnejší ľudia nie. Keby tento stroj zostrojil o niekoľko storočí neskôr, teraz by bola Európa o niekoľko storočí pozadu.
V tej dobe však na vynález kníhtlače nebolo veľa ľudí pripravených a bolo nevyhnutné zaviesť autorský zákon aby sa zabránilo rozmnožovaniu kníh na čierno. Ďalšia nevýhoda bola tá že sa vymeniteľné písmená museli ručne pripevňovať na dosku, čo zabralo veľa času a listy sa často rozmazávali. V 15. storočí bolo veľa ľudí negramotných a pre nich boli knihy zbytočné a aj po začatí tlačenia kníh vo veľkom boli knihy len pre úzku spoločnosť.
Vďaka tomuto stroju sa mohli začať tlačiť učebnice. Čo prispelo k obrovskému rozvoju škôl, čo pomohlo k väčšiemu vzdelaniu obyvateľstva a vďaka vzdelaniu išlo popredu všetko od medicíny, matematiky, astronómie až po architektúru, geografiu, ekonómiu, jednoducho všetko. Mohli sa začať vydávať noviny a časopisy, čo prispelo k všeobecnej znalosti ľudí aj o vzdialenejších územiach… Tieto posuny dopredu však trvali stáročia.
Kníhtlač zmenila svet v dobrom aj v zlom. Od čias Gutenberga až po dnes ubehlo mnoho rokov a kníhtlač sa zmenila. Je dokonalejšia, úspornejšia na čas a aj miesto. Gutenberg by bol na seba určite hrdý.
+79
