„Nerozvíjaš sa mentálne tým, čo čítaš, ale tým, čo si myslíš o tom, čo čítaš.“ Wallace D. Wattles
Ženy a romantika, nerozlučná dvojica. Sledujeme a čítame so slzami v očiach, stotožňujeme sa s hlavnými predstaviteľkami a prežívame na okamih ich príbehy…
Z regálov na nás (najmä) ženy kričia knižné tituly sľubujúce príbehy plné lásky a romantiky…
Láska a romantika. Aký je obraz lásky a romantiky v súčasných knihách? Ak by sme si predstavovali nekomplikovaný príbeh lásky, museli by sme chvíľu pátrať po vhodnom titule. Ak však hľadáte neveru, podvádzanie, jemnú erotiku a neviazaný sex, nebudete mať problém.
Posúďte sami:
„Gina sa od rozkoše triasla. Nikdy si nemyslela, že je schopná prežiť niečo také, rovnako ako si nemyslela, že by čosi také dovolila nejakému mužovi. Ležala na posteli priviazaná za ruky, cez oči nepriehľadnú šatku a jej telo priam explodovalo pri Daliborových dotykoch. Bola mu vydaná na pospas, no nebála sa, úplne mu dôverovala, nerobili to predsa prvýkrát. Od momentu, ako ich pred pár rokmi spojila zradná túžba sa jeden druhého nevedeli nasýtiť. Gine ani na sekundu neprišla na um Daliborova krehká žena, pohŕdala ňou podobne ako všetkými ľuďmi, ktorých považovala za slabých a citlivých…“.
(Anna Adamová: Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky.)
„Rita si jemne vyhrnula sukňu a sadla si na dlhý toaletný stolík. Odhalila tak krásne nohy v samolepiacich pančuškách s vyzývavou čipkou. Nad čipkou už bola len jej čistá koža a ďalej sa dali tušiť nohavičky. Mladý muž nespúšťal oči z miesta, kde sa končila pančuška a začínala Ritina skutočná koža, prehltol naprázdno a kľakol si k jej nohám…“ (Barbora Kardošová: Sladko v ústach)
„Zasmiala sa. Sedela na gauči, strčila si jednu nohu pod seba. Látka na jej kolenách sa napla a zdvihla. Chabý prístrešok nad svetlou pokožkou stehien. Keby som sa len trošku sklonil, videl by som jej rovno do vagíny…
… – Už myslíte na niečo, čo najviac chcete? – spýtala sa
– Jasné, – povedal som
– Chcel by som niečo, čo som nikdy nemal. Teda mal, ale iba na chvíľu, a nikdy som si neuvedomoval, že to mám, keď som to mal. Chcel by som byť spokojný. Chcel by som byť vďačný za to, čo mám. Chcel by som zabudnúť na všetky krivdy, tie, čo sa mi stali, aj tie, ktoré som sám spôsobil. Chcel by som nájsť v sebe mier. Tak to som si pomyslel, keď pri mne stálo dievča v spodnej bielizni a dotýkali sme sa prstami….
…. – Ja by som si vyhrnula šaty a vy by ste prirážali a držali ma okolo pása a mali by ste palce v jamkách, čo mám na krížoch, – pokračovala….
… A nedala pokoj. A ja som ju teda pretiahol do všetkých otvorov, do ktorých chcela.“
(Maxim E. Matikin: Nie na ústa)
„… Mohla by mu, samozrejme, zavolať na mobilný telefón, ale potom by ho obrala o moment prekvapenia, takže túto možnosť v okamihu zamieta. Aspoň sa pozriem, pomyslí si a vybehne na druhé poschodie. Dvere jeho kabinetu sú pootvorené… S rukou na kľučke zastane, keď začuje tlmený smiech. Dievčenský smiech! Asi nejaká študentka, preblesne jej hlavou a už-už otvára… ale len na polovicu. Výjav pred ňou ju zastaví… a spôsobí chvenie v nohách…
… Bože! Milan je k nej otočený chrbtom… no dievčinu, ktorú opiera svojím telom o starý pracovný stôl, vidí spredu. Ústa majú k sebe prilepené bozkom a Milanove ruky blúdia pod jej svetríkom… Dievča mú privreté oči a už sa nechichúňa… zabudnutá v zakliatí zakázaných bozkov a dotykov. Je mladá… taká mladá… Oľga preglgne… a zažmurká, akoby chcela prekryť výjav pred sebou… zrušiť ho. No je skutočný. Vysmieva sa jej… a bolí. Neskutočne bolí. Zadiera sa jej pod kožu, do srdca, dostáva sa všade… a spôsobuje jej bolestivé chvenie. Akoby ju práve niekto okradol… a zobral jej to najcennejšie. Istotu, v ktorej si ako vo vatičke žila celé roky ich manželstva…“
(Táňa Keleová – Vasilková: Dúhový most)
Príbehy plné pikantností a zápletiek v štýle každý s každým…
Poviete si – veď je to iba beletria. Vieme rozlíšiť realitu od vymyslených postáv a príbehov. Ja si dovolím protirečiť. To, čo čítame, nás ovplyvňuje. Naše myšlienky, naše konanie, naše správanie. Posúva hranice „normálnosti“ a „prijateľnosti“. Morálku ani nespomínam, dnes sa už akosi nenosí.
A tak, milé dámy, pozor na romantické romány. Zďaleka nie sú nevinne romantické…