Je po letných prázdninách a ja so som tento koniec prázdnin vnímala oveľa intenzívnejšie ako po minulé roky… Boli to totiž posledné prázdniny, ktoré som si mohla doslova užiť naplno so svojou dcérou. Prečo? Pretože tie ďalšie už budem musieť zarezávať v práci a letné dni budú riešené dennými tábormi a výletmi k babke. No krásnych 5 a pol roka na rodičovskej dovolenke mi veľa dalo, naučila som sa prijímať veci, ktoré by som predtým nikdy nečakala a dávať bez toho aby som za to niečo čakala.
Naučila som sa prijať človeka takého aký je… pre mňa to znamenalo prijať dieťa ktoré som čakala že bude sto percentne zdravé a nebolo
Naučila som sa dávať bezhraničnú lásku… bez toho aby som čakala že za to niečo dostanem… pretože veľa krát som bola mojou dcérou odmietnutá keď práve nemala náladu
Naučila som sa tešiť z maličkostí… z maličkostí ako bol prvý krok či prvé detské pápá
Naučila som sa byť trpezlivá… a čakať dva a pol roka na prvé „mama“
Naučila som sa prijímať výzvy… tá najväčšia bola pre mňa naučiť sa posunkový jazyk… myslím že už mi celkom dobre ide no stále je čo zlepšovať
Naučila som sa opäť objavovať krásy prírody… na prechádzke pozorovať mravce ako stavajú mravenisko je fakt úchvatné
Naučila som sa vysvetľovať… keďže niekoľkokrát denne mi je položená otázka „prečo“ 🙂
Všetko toto a ešte oveľa, oveľa viac som sa naučila od mojej dcéry počas mojich – našich veľkých 5 a pol ročných prázdnin. Teraz je to už veľká slečna, ktorá je veľmi šikovná a bystrá – a nehovorím to pretože je moja (dobre možno trošku aj preto) a pre mňa je to znamenie, že ona sa veľa vecí učila spolu so mnou.
Toto krásne obdobie nám končí, no začína ďalšie predškolácke a neskôr školácke, čakajú nás nové vyýzvy a udalosti. Verím že všetko spolu zvládneme aj keď to možno pre nás nebude stále jednoduché a znovu sa spolu naučíme veľa nových zaujímavých vecí
