Lebka novorodeniatka je tvorená niekoľkými kosťami, ktoré sú spojené lebečnými švami. Švy majú za následok rozťahovanie lebky a kostí a vytvárajú priestor pre mozog. Keď však švy predčasne zrastú, mozog nemá miesto pre rast a dochádza k abnormalitám, tvar hlavy sa začína deformovať podľa toho, ktoré švy sú zrastené. Výskyt je u jedného z 2000-2500 detí. Typy deformít sú rôzne, podľa toho ktoré švy sú zrastené. Hlavička sa môže deformovať z rôznych strán a nepravidelne.
Prvotná diagnostika je zložitá, keďže táto deformita je určená presne iba CT vyšetrením alebo rôngenom . Sonografia mozgu neukazuje švy, tým pádom toto vyšetrenie nestačí pre určenie diagnózy. Odborníci však už vedia pohmatom zistiť, či sa jedná o toto ochorenie alebo vývojovú vadu. Takých je však málo.
Liečba je chirurgická – kranioplastika. Ide o operáciu hlavičky dieťaťa, aj keď to znie akokoľvek zle, tak sa jedná o zásah do lebky, nie do mozgu. Operácia trvá niekoľko hodín, pretože švy sa musia rozrušiť, prípadne vyrezať a následne sa lebka formuje – rozčleňuje sa na viacero častí, aby mal mozog možnosť rovnomerne rásť.
Následne po operácii je potrebné, aby bola hlavička chránená – preto je nutné zaobstarať si prilbu – táto však nemôže byť bežná, musí byť špeciálne prisposobená hlavičke a polstrovaná z dôvodu bezpečnosti.
Toto všetko boli fakty, ktoré je potrebné vedieť o kraniosynostóze.
Naša osobná skúsenosť s ňou sa začala roku 2011 v decembri na klasickej povinnej prehliadke detí. Mali sme 8 mesiacov, šišatú hlavičku a ani vo sne by nás nenapadlo, že je to niečo s takým názvom ako kranio. Nabralo to rýchly spád, vyšetrenie u neurológa, potom CT, a výsledky. Nevedela som sa ich dočkať, tak som netrpezlivo volala doktorke a ona mi to síce do telefónu nechcela povedať, ale nakoniec povedala. Telefón padol na zem a manžel prevzal hovor, lebo ja som sa v tej chvíli zrútila. Nevedela som si predstaviť čo nás čaká, aké to bude mať následky, čo všetko musíme prežiť. Pol roka sme len vybavovali, aby malého vôbec niekto odoperoval. A potom, keď sa to podarilo, tak vo chvíli, ako ho vzali na operačný sál, mi padol kameň zo srdca, lebo som vedela, že konečne môjmu malému niekto pomôže. Operácia bola dlhá, náročná, ale celý čas sme čakali aj s manželom pred sálou a hovorili sme si, že je dobre, že to bude mať za sebou. Rekonvalescencia trvala približne 2 týždne, to bol čas, čo sme boli v nemocnici.
Všetko je už za nami, vyše roka po operácii je hlavička guľatejšia a operácia nezanechala žiadne následky.
Matka smutný príbeh ,no naštastie z dobrým koncom. Tiež sme si svojho času prežili svoje a tak viem ako velmi mamina trpí ked jej dietatku niečo je. Držím Vám silno palce a hlavne nech ste už len a len zdravučký