Mojej mame – z lásky :-)

Už dlhšie sa na túto tému chystám. V hlave si premietam, čo napíšem a ako. Tak prečo to nevyjadriť práve dnes, v deň matiek?

Mami, na tomto blogu písala kamarátka Nela o tom, že mama nie je samozrejmosť. Ja viem, že nie si samozrejmosť. Uvedomujem si to každý deň. Nedávno si mi povedala, že nerada by si čítala v mojich článkoch o sebe. Nuž ale, prečo nenapísať  to, čo cítim, kým ťa máme a kým ti to povedať môžeme?

Kde začať? Asi úplne netradične, od tvojej mamy, našej bytčianskej babinky. Myslím, že jej vplyv je veľmi silný. Keď zomrela, mala som sedem rokov a nevedela som pochopiť váš veľký žiaľ. Všetky štyri sestry si odnášate jej dedičstvo. Ste empatické, s veľkým zmyslom pre spravodlivosť a ochrankyne slabších. Máte v sebe humor, aj keď si niekedy rady rypnete do svojich obetí.:-) To, čo hovorievala babinka, ako odpoveď na rôzne životné situácie, veselé aj smutné, dnes hovorievate aj vy (a už aj ja???).  Chcem tým poukázať na to, aká je rola matky silná.

Keď rozmýšľam o tebe, vidím a predstavím si toto:

Vôňa nášho domu. Je nezameniteľná, najmä keď sa tam vrátim po dlhom čase. Je tam útulne, s množstvom malých drobností, ktoré dávajú domu život a atmosféru. Malá čarodejnica zavesená v kuchyni. Vraj v každej kuchyni má nejaká byť. Črepníky v tvare labute a slona – tie sme si doniesli z Rumunska snáď už pred sto rokmi. Hlinené pískajúce figúrky, ktoré teraz fascinujú nášho Maxíka. Aj tie už sú tam večnosť.

Ty v kuchyni. Zapnuté rádio. Keď sme boli deti, v kuchyni si si spievala. Neznášali sme to. Dnes je to milá spomienka. A všetci súrodenci, keď môžeme, vyspevujeme odušu. Ty v kuchyni vaľkáš cesto. Pečieš zbojnícku. Zaváraš marhule a varíš džem. Ty v kuchyni neskoro večer, keď už všetci spia. Vypekáš vianočné pečivo. Tvoja sivá knižka s receptami, ktoré si si za roky pozbierala a ručne vypísala. Vôbec, veľmi často ťa aj v spomienkach vidím v kuchyni. Na nemčine sme sa učili, že mama varí, otec číta. Niečo na tom bude.:-)

Ty s nami na kúpalisku. Netrpezlivo čakáme, až všetko pobalíš a konečne môžeme na bicykli vyraziť. Učíš nás plávať. Taška plná marhúľ a všetkého, čo sa doma nepojedlo. Všetci milujeme vodu a plávanie. Na našom jazere sme prežili celé detstvo.

Ty na bicykli. Najskôr bol zelený, potom žltý, dnes modrý. Tvoj najobľúbenejší  dopravný prostriedok.

Ty v spálni pri malom svetle. Opravuješ písomky a všade máš naukladanú hŕbu kníh a učebníc. Hnedá taška a fialový učiteľský zápisník.

Ty v záhrade. Polievaš kvety, sadíš jahody.

Ja s tebou prvýkrát v škôlke. Na sebe máš červenú bundu.

Ty s nami na nákupe v potravinách. „Rožtek“ a „šunečku“ si nám musela vybaliť z tašky, ešte sme poriadne ani obchod neopustili.

My celá rodina tri roky v Bukurešti pred revolúciou v čase, keď tam bola veľká bieda a prázdne obchody . Veľkú stratégiu si musela použiť, aby nám dobroty poslané z Československa vydržali aspoň nejakú dobu. Dnes viem, že to bola jedna z najťažších situácií – nemôcť dopriať svojim deťom, ktorým sa nedostatok ťažko vysvetľuje. Dnes sme všetci traja súrodenci epikurejci. Dobré jedlo a občas malá drobnosť, posedenie pri kávičke, vedeli by sme za to dať celý svet. Zvláštne, ako sa táto skúsenosť z detstva v nás pretavila.

Dala si nám voľnosť a slobodu. Celkovo som od teba počula málo zákazov a príkazov. Nemyslím si, že sme si mohli robiť, čo sme chceli, ale vo veľa veciach si nám dôverovala. Dnes si myslím, že tvoju dôveru sme nesklamali. A ťažko znášam, keď sa ma niekto snaží spútať, či programovať. Sloboda a jej zvládnutie je veľká vec. Písal o nej Dostojevskij v bratoch Karamazovcoch. Veľakrát sme sa o tom rozprávali.

Ty usmiata, dobrosrdečná hostiteľka. Dokážeš nadviazať  a udržať milý rozhovor s každým. Odkukávam to od teba stále. A stále sa mi nedarí sa ti pripodobniť.

Dnes som aj ja mamou. V kuchyni pečiem zbojnícku. Ako ty. V noci vypekám vianočné pečivo. Ako ty. Spievam nášmu Maxíkovi tvoje pesničky. V situáciách, v ktorých ma ide šľak trafiť, mám po ruke hneď za hŕstku tvojich (babinkiných) vetičiek. Určite čoskoro, až bude Maxík v zlej nálade, mu poviem, nech si dá „mokrý papierek na hlavu.“ Milujem vodu a plávanie. Ako ty. Snažím sa vytvoriť vôňu domova. Ako ty. Chcem byť takou mamou, ako si nám ty.

To, o čom som dnes písala, je len pár obrázkov teba, ktoré nosím v hlave. Je ich oveľa viac. Čoraz viac sa mi ich vynára, ako môj chlapček rastie. Čokoľvek, čo mama urobí a aj ako, si dieťa zapamätá. Som vďačná za tvoj vzor. Som vďačná, že hoci som dospelá, stále mám za kým ísť. Tak toto som ti chcela dnes, na deň matiek povedať.

+5

 Ak sa vám tento článok páčil, dajte hlas autorovi!