Je marec, mesiac knihy. Mám jeden tip pre mamičky, ktoré úpenlivo premýšľajú nad tým, či dobre vychovávajú svoje deti a zamýšľajú sa nad povahami svojich ratolestí. Dobrá správa: presne to isté riešila Elena Maróthy-Šoltésová pred vyše sto rokmi. Je to síce z kategórie povinné čítanie zo strednej školy, ale keď na túto nálepku zabudnete, budete unesené silou tohto diela tak ako ja.
Elena Maróthy-Šoltésová si začala značiť zápisky o svojich dvoch deťoch, Elenke a Ivanovi, so zámerom, aby mali pamiatku a viac-menej pre súkromné účely. Vplyvom osudu však neskôr obidve deti (Elenka v detskom veku a Ivan ako dospelý) zomierajú na tuberkulózu, a kniha Moje deti s podtitulom Dva životy od kolísky po hrob sa stala jej najlepším dielom.
Sprvu sa dočítate o úsmevných príbehoch ešte malých detí a ich roztomilých prvých slovách a úsudkoch (malý Ivan pri večeri „Ecec, zeľ“(otec, žer), Ivan, tak sa nehovorí, „Aha, tak ecec, zeľkaj“), neskôr sú to už zápisky mamy, ktorá sa zamýšľa nad tým, ako v deťoch podporovať dobré vlastnosti a tie horšie potláčať. Ku koncu už je atmosféra ťažšia, prežiť smrť oboch detí vyžaduje matku-hrdinku. Tam sa mi už celkom bez rozpakov rinuli slzy po tvári.
Kniha je obrovskou inšpiráciou a prejavom materinskej lásky, (sama som si začala poctivejšie robiť zápisky o mojom ročnom synovi). Spisovateľka je majsterka v používaní výrazových prostriedkov, pričom je úžasné sledovať, ako sa náš jazyk odvtedy zmenil (k niektorým slovám by mi aj slovník bolo treba). Zároveň sa dozvedáme o situácii v školstve vo vtedajšom Uhorsku (zavretie slovenských gymnázií) a prostredníctvom jednej meštianskej rodiny získavame celkom slušný obraz o tom, ako sa u nás vtedy žilo (jááj, mali slúžky!!!).
K tejto knihe sa ešte určite vrátim, keď moje dieťa trocha vyrastie. Nie je to návod, ako vychovávať, ale sú to zápisky ženy-matky o výchove. Elena Maróthy-Šoltésová bola okrem iného veľká bojovníčka za uplatnenie slovenských žien v spoločnosti, čím si získala môj veľký obdiv. A na záver, úryvok z knihy, aby som vás navnadila. Mimochodom, nie všade je knižku dostať, ale v knižnici ju isto, možno zaprášenú, nájdete. A ak nie, dá sa stiahnuť z internetu.
„To je večitý nepokoj, ktorý sa nedá prirovnať k ničomu inému na svete. Teba vyčerpá sto ráz cez deň, ale u dieťaťa, vo svojom žriedle, je nevyčerpateľný. Čuvy sú ti napnuté pri ňom ako na mukách. Musíš užasnúť, kde tie deti berú toľkú výmyselnosť robiť všetko čo najprevrátenejšie, ako sa najväčšmi protiví poriadku. Trpezlivosť ti je stále napínaná až do prasknutia, hoci sa pritom často musíš i usmievať nad ich usilovným, všetečným kutením. Prenášať to po všetky dni z roka na rok, ustavične s namierením k dobru detí prekonávať všetky ťažkosti, či si disponovaná k tomu, či nie, či si zdravá, alebo nezdravá, či máš pomoci, či nie — silu k tejto ťažkej a zodpovednej úlohe čerpáš vždy len zo svojej nevýstižnej materinskej lásky. Keby tej nie, zdá sa mi, že by ani svet neobstál. Zapadlo by všetko, čo je v ňom dobré, nezištné.“
Krásne čítanie!
+7
