Dnes som zažila pre mňa takmer traumatizujúcu návštevu u lekára. A to dokonca nebol ani žiaden pediater, ale moja lekárka pre dospelých 🙁 kde som sa vybrala asi po 7 rokoch od poslednej návštevy…
Nedalo by sa povedať že nemám rada lekárov, ale ak nemusím, tak radšej k nim nechodím (to sa samozrejme netýka preventívnych prehliadok, ktoré poctivo dodržiavam). Ku svojej praktickej lekárke som išla až potom čo som bola chorá už takmer tretí týždeň, vo viere že zistí či nemám nejakú baktériu na ktorú treba nasadiť antibiotiká.
Trčala som v čakárni už pred siedmou, aby som sa čím skôr mohla vrátiť domov k drobcovi a manžel mohol ísť do práce. Aj tak som si tam odsedela takmer hodinu a prečítala takmer tretinu Evitovky. Ale to mi z celej tejto skúsenosti vadí najmenej…
Keď som sa konečne dostala do ambulancie, pani doktorka ma vyšetrila klasickým spôsobom – kuk do hrdla a fonendoskop na hrudník. Skonštatovala že ešte kojím. Nato mi napísala recept s antibiotikami s poznámkou že sú síce vhodné pre tehotné ženy, ale nevie prečo je to tak, že pri dojčení už vhodné nie sú. S otáznikom v očiach som na ňu pozrela – predpisuje mi lieky, ktoré nemôžem brať, ak chcem drobca ešte ďalej dojčiť. Alebo si budem musieť vybrať – ihneď odstaviť drobca a doliečiť sa. „Už nemáte čo kojiť. Tak dlho kojiť – to je škodlivé pre vás aj pre dieťa.“ Nechápavo som na ňu pozerala, slzy sa mi tlačili do očí. Pri poznámke že predsa syna nemôžem len tak zo dňa na deň odstaviť povedala že práve to je najlepší spôsob (mala som chuť ju pozvať k nám domov, aby to osobne drobcovi vysvetlila prečo by nedostal svoje mliečko pred spaním..). Vedela som že načínať debatu na túto tému s touto ženou je bezpredmetné. Syn má 2,5 roka. Pozerala na mňa ako na mimozemšťana už pred pár týždňami keď som bola na preventívnej prehliadke a povedala som jej že ešte dojčím. Nerozumiem ako sa k dojčeniu môže niekto takto stavať (a už vôbec nie lekár!) – pripadá mi to ako keby sa ma niekto pýtal prečo dávam svojmu dieťatu mandarinky, nech mu radšej dám celaskon..
Teraz po pár hodinách to už vnímam menej dramaticky, ale v tej chvíli som tam sedela v slzách s pocitom že si mám vybrať – potreby môjho syna, alebo moje zdravie. Povedala som jej že pokiaľ pri tých ATB nebudem môcť dojčiť, brať ich nebudem. Ona na to že jediné ATB ktoré sa môžu pri dojčení sú penicilínové – tie mi odmietla dať keďže som uviedla že som sa kedysi dávno vyhádzala z Amoclenu (aj napriek tomu že na poslednej návšteve v r. 2006 mi ich na angínu predpísala, tentokrát mala asi záchvat svedomitosti..). Na moju otázku či nezvyknú robiť pri predpisovaní ATB aj test CRP mi povedala že áno, ale len vtedy keď je to potrebné – že toto moje už treba doliečiť. Som síce laik, ale stále nechápem ako na základe počúvania fonendoskopom a pozretia do hrdla vedela vylúčiť vírusový pôvod ochorenia. Nakoniec som skončila s predpisom niekoľkých voľnopredajných liekov a ATB kvapiek do nosa s tým že mám o pár dní zavolať či mi je lepšie.
Domov som sa dovalila celá zdrvená. Keby mi urobila aspoň to CRP, bola by som kľudnejšia… Manžel ma upokojoval, že veď aj tak mi chcela buchnúť tie antibiotiká len tak… ako stará škola – na doliečenie… Cesnak a cibuľový sirup to istí…
Nemám rada lieky, sama si nasadzujem svoju vlastnú liečbu (aj mne, aj synovi) než by som mala ísť k lekárovi. Po 7 rokoch keď som k lekárovi šla s tým že jeho pomoc asi potrebujem, to nebola príjemná skúsenosť.
Túžim po lekárovi, ktorý bude rešpektovať moje slobodné rozhodnutia, ako potreby môjho dieťaťa a aj po takom, ktorý nepredpíše antibiotiká bez príslušných testov – chcem tak veľa?
V Dieťati som v Poradni o materstve a dojčení našla pre pani doktorku príspevok o tom či je dlhodobé dojčenie prospešné. Asi donesiem kópiu do ambulancie keď budem meniť lekára. A odporučím pani doktorke aby svoje laické názory na dlhodobé dojčenie prezentovala vo svojom voľnom čase a nie v ambulancii kde by ich pacientky mohli mylne vnímať ako názor odborníka.
P.S. Neskôr ma kamarátka poučila že vylučovanie ATB do mlieka je tak mizivé, že je dojčenie bezpečné takmer pri všetkých ATB. A ak si chcem byť úplne istá dala mi dobrý tip – zavolať niektorú laktačnú poradkyňu. Nabudúce už budem vedieť…
0
Nechcem sa zastávať pani doktorky, to určite nie. Jej prístup bol viac ako neprofesionálny. Len by som chcela podotknúť, že na základe nálezu v hrdle sa dá rozlíšiť pôvod baktériálny od vírusového a opačne. Zisťovanie CRP je jedna z novších metód stanovovania etiológie choroby. Keď som ja bola malá, žiadne stanovovanie CRP neexistovalo a aj tak mi doktorka nikdy nepredpísala ATB zbytočne. Ale vo Vašom prípade (kojíte) by som to CRP asi spravila.