Už tretí deň sa hrabem v šatníku a preberám svoje oblečenie, s cieľom vyselektovať pár vecí a dať ich na tradičnú jesennú zbierku pre charitu. Tretí deň sa tu potulujem po izbe a dokázala som sa vzdať šiestich párov ponožiek, bavlnených pančušiek – ktoré mi boli malé, plážových šiat, ktoré som na sebe nikdy nemala – a verím, že zvieracie motívy zase raz vyjdú z módy ( kiežby už navždy). A jedného trička a mikiny. Ktoré mi daroval vtedajší súčasný priateľ.
Povedzme si pravdu, na niečo tento jesenný upratovací týždeň predsa len bude. Pri pohľade na tričko a mikinu mi už nepukalo srdce na tisíc kúskov ako zrkadlo zlej macoche v druhotriednej rozprávke. Po dvoch rokoch od rozchodu už aj bolo načase. Ďalším pozitívom je, že som našla také kúsky, ktoré som na sebe nikdy nemala alebo také, ktoré som mala a viem, že ich v blízkej dobe na sebe musím mať opäť.
Po počiatočných troch dňoch upratovania som stále len po kolená vo veciach z jarno-letnej sezóny. Blúzočky, tielka, šaty ako stvorené na reklamu na plastiku, keby som sa rozhodla vystaviť svoje prednosti na obdiv tak, ako to ponúkajú niektoré kúsky na kope – MOŽNO. Neviem, načo si kupujem zvršky, ktoré prakticky na seba nikdy nedám. V kabínke na mne pekne sedia, cítim sa sexi a vidím sa na miestach a párty, kde si ich isto oblečiem. Ale keď prídem domov a začnem sa chystať na večerný drink, zrazu zo mňa všetka tá sebadôvera vyprchá. Je to akoby všetky tie kúsky vyžarovali nejaké fluidum alebo magicky priťahovali peňaženku. A tajne ma podprahovým vnímaním presviedčajú, že tento odvážny kúsok si už do mesta oblečiem. A preto mi teraz na posteli stojí kopa asi meter a pol vysoká, ktorá obsahuje všakovaký materiál, ktorý si musím vyskúšať a rozhodnúť sa definitívne, ktoré zlatíčka budú oddychovať v charitatívnej krabici a ktoré na mojich prsiach.
Ako sa poznám, vyradím možno dve-tri veci, aj keď by som mala urobiť miesto pre ďalšie plody mojej nakupovacej neresti, pretože jesenné výpredaje sa blížia ako vianočné reklamy. Po prebierke kompletne celého šatníka dúfam v aspoň tri veľké tašky oblečenia pre sociálne slabších..
Ale čo! Neklamme si do očí. Viem, že vyradím dve tričká, v ktorých budem mať veľké boky alebo široké plecia. Nebude zo mňa filantrop. Pôjdem do pekla. Ale budem tam aspoň dobre oblečená.
