Tento článok je o ľuďoch, ktorí majú podobný životný príbeh ako my. Zažili si chlad, odcudzenie, obviňovanie a vďaka ich spôsobu reštartu, totálny zvrat, ktorý zachránil ich manželstvo i rodinu. Kým my sme vycestovali na opačný koniec sveta, oni hľadali riešenie možno rovnako ďaleko, ale paradoxne vo svojom vnútri. Manželia Honza a Katka Komedoví sú spolu už 20 rokov a vychovávajú tri deti. Na pohľad úplne klasická rodina. Na pohľad úplne klasický manželský pár. Napriek tomu sú výnimoční. Za všetkým hľadaj krízu a dno, od ktorého sa človek môže odpichnúť ďalej ako bol pred pádom. Tá ich kríza naštartovala zaujímavú cestu k vedomému milovaniu.
Zoberieme sa a v tichosti rozvedieme
Kaťa a Honzo Komedoví sa spoznali v práci. Honzo prijal Katku na miesto asistentky. „Mala dobrú kvalifikáciu a navyše nehrozilo žiadne riziko prepadnutia do vzťahu. Mala slušný outfit, pamätám si rolák až ku brade,“ smeje sa Honzo. No poznáte to, keď padne slovo určite. „A na prvej služobnej ceste ma zviedol,“ dopĺňa ho so smiechom Katka, pritom Honzo jej odporuje, že to nie on, ale ona. Tak sa začal ich vzťah, ktorý za pár mesiacov vyústil do manželstva. „Nikto neveril, že nám to vydrží dlhšie ako pár mesiacov. Dokonca naši známi stávkovali, ako dlho budeme spolu,“ spomína Honza, ktorý ako atraktívny mladý muž s titulom majstra v spoločenských tancoch, mal medzi priateľmi povesť záletníka. Presný opak Katky: „Hovorili mi, či bláznim, zobrať si Honzu, ja také slušné dievča. To sme už čakali našu prvú dcéru.“ Najkritickejšie to bolo tesne pred svadbou. „Rozniesli sme svadobné oznámenia našim babičkám a všetkým tetám, sadli sme si za stôl a uvedomili si, že toto nie je dobrý nápad. No boli sme príliš zbabelí na to, aby sme svadbu zrušili. Tak sme sa dohodli, že sa vezmeme a neskôr v tichosti rozvedieme,“ opisuje teraz už humornú situáciu Katka. Napokon však k žiadnemu rozvodu neprišlo, aj keď riadnej manželskej kríze sa Komedoví nevyhli. Tvrdia, že dôvod, vďaka ktorému ťažké začiatky vzťahu ustáli, bol ten, že nemali od manželstva a ich spoločného života žiadne očakávania. Veď podľa dohody sa brali len na chvíľu.
Všetko sa zmenilo príchodom detí
Život bez detí si Katka a Honzo užívajú až teraz, keď sú ich deti vo veku 18, 13 a 12 rokov vo veľkej miere samostatné. Vhupnúť do manželstva a rodičovstva bola pre nich prirodzene veľká zmena. Honzo to opisuje slovami – „Bol to totálne iný život. Dovtedy som z práce chodil na tréningy spoločenských tancov, po nich s kamarátmi von, prosto bezstarostný život. Odrazu som mal ženu a dcéru. Trvalo mi štyri roky, kým som sa naučil v tom žiť a pohybovať sa.“ Katka prežívala rovnaké pocity asi ako každá mladá mamička. „Zo dňa na deň som mala malé stvorenie, ktoré bolo odkázané 24 hodín na mňa. No dalo sa to zvládať. Sily mi došli pri treťom dieťati, kedy mi odrazu nestačili ruky.“ Katka a Honzo otvorene priznávajú, že sú úplne rozdielne typy. A väčšina by povedala, že sa k sebe vôbec nehodia. Kým Katka je vyslovene rodinný typ starostlivej mamky, Honzo má zázemie a rodinu rád, no na druhej strane má rád slobodu. Napokon ich rozdielne nastavenie dobehlo a po desiatich rokoch spoločného života s troma deťmi prišla vážna partnerská kríza.
Mohlo by vas zaujímať: Iný a zvláštny pohľad na sexualitu
Na povrch vyplávalo slovo intimita
Čo ju spustilo? „Súhra viacerých vecí. Vtedy by som v žiadnom prípade nepovedala, ani nepriznala, že jednou z nich bola intimita. S odstupom času viem, že vo veľkej miere to bola práve ona,“ hovorí Katka. Málo kto z nás si to chce a dokáže priznať. Katka hovorí, že síce spolu žili, trávili čas spolu, mali zázemie, no intímne sa stretávali po desiatich rokoch, prirodzene, menej ako na začiatku vzťahu a s inou dynamikou, ako to bolo pred tým. „Túžila som po láske, po nehe a pozornosti. Honza bol permanentne v práci. Stretávali sme ako partneri málo. Veď po práci sme chceli byť s deťmi, potom sme boli unavení a napriek tomu, že sme spolu žili, mali sme k sebe veľmi ďaleko.
“ Na tieto slová nadväzuje Honzo so svojim pohľadom na toto obdobie – „Vyzeralo to asi ako u mnoho iných párov. Ja som bol uťahaný z práce. Prišiel som domov a deti niečo po mne chceli, manželka…Bol som zničení z práce a rutinného kolobehu, moja žena z detí a jej kolotoča.“ Napokon sa to vyšpičkovalo tak, že Katka bola neustále naštvaná a urazená na Honza, pretože neodkázal byť pozorný a dostatočne empatický a Honzo sa cítil odmietaný a nemilovaný. „Mali sme rodinu, boli sme hmotne dobre zabezpečení, dá sa povedať, že sme mali všetko, no napriek tomu nám niečo chýbalo. Nedávali sme si totiž seba. Seba intímne, seba bez zranení, očakávaní, bez pokrivených obrazov, ktoré sme si za tie roky o sebe navzájom vytvorili.“
Od manželskej poradne k vedomému milovaniu
Ťažko sa intímne žije v kolotoči, kedy je stále niekto naštvaný a urazený a niekto sa cíti unavený a odmietaný. Keď k milovaniu aj príde, je to veľakrát podvedome cez zuby. Človek ide sám proti sebe. „Často som ustupovala a z toho vyplynulo mnoho zranení. Je to podľa mňa problém mnohých žien.“ Manželov Komedových to doviedlo do manželskej poradne. „Nikam to neviedlo. Jeden na druhého sme vyšplechli všetku špinu a odchádzali sme viac rozhádaní ako pred ňou.“ Katka opisuje toto obdobie slovom chlad – „Cítila som sa pod tlakom a milovala som sa s mojim vlastným mužom pretože to chcel on, nie uvoľnene, bezprostredne. Zabíjalo to moje ja, ženu vo mne…“ Keďže nevedeli z kolečka obviňovania a odcudzenia von, pripravili rozvodové papiere.
V tom celom na oko zúfalom a čiernom prišiel Honza s bláznivým nápadom vyskúšať kurzy Tantry – východného učenia milovania sa telom aj dušou, ktorého výsledkom nie je len telesné uspokojenie, ale hlavne vnútorne hlboké prežívanie intimity. „Brala som to ako úplný podraz. Ako spôsob ponížiť ma. Tantra, niečo erotické, sexuálne, skazené. Keďže však boli papiere na rozvod už pred podpisom a toto bol Honzov posledný pokus o záchranu, pristúpila som. Sama neverím, že som sa na to dala s mojim postojom k sexualite a pohľadom na tantru,“ zdôveruje sa Katka a dodáva, že topiaci sa aj stebla chytí.
Po prvom zážitku nastal obrovský obrat
„Ešte teraz si spomínam, ako som so zovretými perami odutá sedela v kruhu na prvom tantrickom kurze. Cítila som sa hrozne. Po prvom zážitku, v ktorom som precítila ozajstnú blízkosť, lásku a vzrušenie z toho, sa môj pohľad na tantru a intimitu začal meniť. Začala som chápať, že to nie je o erotike, ale o vzťahu s partnerom. Že to nie je o Honzovi, ktorý je málo empatický, vnímaví a bla bla bla, ale že je to o mne. Že aj keď vymením partnera, stále sa budem stretávať s tými istými problémami v ďalších vzťahoch, pretože za tou nespokojnosťou som ja a moje nesprávne myšlienkové vzorce,“ vysvetľuje Katka a Honzo sa do jej rozprávania zapája- „Mne to prišlo úžasné. Videl som náš obrovský duchovný rozvoj. Zažil som si nový rozmer. Naše zblíženie cez fyzické telo aj dušu. Pre mňa to nebola až tak terapia ako radosť zo života a sloboda. Odrazu to nebolo o fyzikom sexe, ale hlbokom milovaní. Nebolo to o rozdeľovaní a ustupovaní, ale naozaj o spájaní a zbližovaní.“
Komedoví tvrdia, že prvý rok a pol bol ťažký. Intenzívne chodili na kurzy vedomého milovania smerované na tantru alebo podobné západné učenie starých indiánov Quodoushka. Až po roku a pol prišlo ozajstné ovocie a to čo sa na kurzoch naučili, naozaj aj začali žiť vo svojom súkromí. „Pre mňa to bola obrovská terapia a liečenie. Ani som netušila v akom kŕči mi západní ľudia žijeme. Ako nám robí problém uvoľniť sa a užívať si bežný život, nie to ešte intímne spojenie. Ako sme oklieštení rôznymi predsudkami. Zbavovať sa ich ma nesmierne oslobodzovalo. No musím priznať, že začiatky boli pre mňa ako konzervatívneho človeka veľmi náročné a neraz cez slzy.“
Cesta k sebe
Komedoví pochopili, že jednou z ciest k sebe samému, je prestať kontrolovať myseľ, neustále naše konanie a tiež telo. Že dnes ozaj žijeme vo veľkom napätí, kŕči alebo nedôvere a preto sa nám nedarí žiť s ľahkosťou a uvoľnene prežívať intimitu či pripustiť si dokonca i vlastného partnera bližšie k sebe. „Papiere na rozvod boli pred podpisom. Prvé kurzy tantry za nami a s nimi aj prvé svetlé okamihy s mojim mužom, s ktorým som myslela, že už nič tak krásne nemôžem zažiť. Ako hovorím, otvoriť intimitu bolo pre mňa nesmierne ťažké, no práve tých pár precítených okamihov mi dalo nádej a ja som pochopila, že mám Honzu rada,“ zdôveruje sa Katka. Obaja pocítili potrebu začať čistiť svoje vnútro a nesprávne postoje k partnerstvu, k partnerovi, k intimite a k sebe samému. Že za svoje problémy môže každý sám a nie ten druhý.
Takéto hlboké odhalenie svojich tmavých stránok môžete robiť najlepšie iba s človekom, ktorému veríte, ktorého poznáte dosť dlho a on vás. Aj preto prestalo dávať zmysel, vymeniť partnera a začať žiť nový život s niekým iným, no v starých topánkach a vychodených chodníčkoch. „Čo nám k tomu ešte pomohlo, bolo, že sme pred rozvodom všetko pustili a prestali sa snažiť silou mocou niečo zachrániť. Už o nič nešlo. Celá rodina už vedela, že končíme. Odrazu sme sa na nič nemuseli hrať, nič kontrolovať, zakrývať a napätie opadlo. Vtedy to prišlo. Úplne spontánne sme začali v technikách vedomého milovania zažívať hlboké a silné okamihy,“ opisuje svoje vnímanie hraničnej manželskej situácie Honzo a Katka mu do toho vstupuje – „Myslela som si, že s mojim mužom už nikdy nezažijem to napätie z nepoznaného, zo začiatkov vzťahu. Vedomý dotyk a prítomné prežívanie blízkosti ma presvedčilo o inom. Začala som svojho muža poznávať inak, ako do vtedy.“
A čo na to ich deti?
Manželia priznávajú, že deti museli počas ich krízy cítiť chlad, frustráciu aj únavu rodičov. Zároveň zaznamenali zmenu po ich obnovení vzťahu skrz vedomé milovanie. „Pred tým nám naše deti hovorili – mami, oci nehádajte sa pred nami. Dnes nám hovoria – Bežte sa bozkávať niekde inde:-),“ hovorí so smiechom Katka.
Ako začali vedomé milovanie učiť
Po piatich rokoch absolvovaných rôznymi kurzami, výcvikmi a hlavne žitím vedomého milovania, začali Honza a Katka svoje skúsenosti a vedomosti odovzdávať ďalej. Motiváciou im bol ich vlastný životný príbeh, v ktorom im vedomé milovanie zachránilo manželstvo aj rodinu. „Veľmi som sa bála. Dlho som do toho zrela, aby som vedela ako introvert, plachá žena hovoriť pred skupinou o vedomom milovaní. Napokon som v tom objavila zmysel života. Otvárať zatvorené a zranené manželky. Presne také, akou som bola aj ja,“ priznáva Katka. Honzo nadväzuje slovami, že mnoho manželstiev nezmyselne končí. Pritom veľká väčšina z nich sa dá zachrániť. „Nikto nás neučil o tom ako žiť v manželstve a tobôž ako budovať intimitu vo vzťahu. Na sexuálnej výchove v škole sme sa učili o pohlavných chorobách. To bol celý môj obraz o intimite. Pritom za hlbokým spojením muža a ženy je omnoho viac. Tak obrovský a nepreskúmaný priestor, že nám to dávalo motiváciu priblížiť ho aj iným párom.“ Dostať sa však ďalej, ako za hranicu len fyzického sexu, si často žiada doslova zručnosti, ktoré sa technikami na vedomom milovaní naučíte. Tým to ale nekončí, chce to neustále trénovať a opakovať. Komedoví to prirovnávajú jazde na bicykli. Musíte sa to naučiť, neviete to hneď. Potrebujete to skúšať a skúšať, kým sa v jazde na bicykli zdokonalíte. Ak vám ešte niekto ukáže skvelé techniky, môže byť z vás pretekár. Preto, aj keď si mnohí myslia, že učiť sa milovať je nezmysel, veď to predsa každý vie, pravdou je, že každý vie ako mať sex. No nie každý, ako sa milovať a čo všetko sa za tým skrýva. Teda existujú páry, ktorí to v sebe prirodzene majú a je to reflexia zdravých životných postojov a dôsledok veľkej úcty a oddanosti voči partnerovi. Mnohí z nás milovanie tela a duše zažili v období zamilovania, kedy si ľudia dávajú a prijímajú bezprostredne, bez všetkých negatívnych nánosov, ktoré život so sebou prináša. Tí, ktorí to nezažívajú, majú možnosť zmeniť to.
Katku a Honzu vždy mrzí, keď páry pre svoj odmietavý postoj obetujú vzťah alebo život, tým, že plávajú len po hladine a nezažívajú milovanie naplno. „Niekedy stačí jeden krok, otvoriť túto tému a začať jej venovať pozornosť. Je pravdaže najťažší, ale stojí to za to objaviť láskyplné milovanie, nie len cez pohlavie, ale celým našim telom a dušou,“ Honza.
Viac info na: http://www.umenimilovani.cz/umenie-milovania-uvodny-kurz-bratislava/
autorka článku: Zuzana Matúšová Girgošková, Lifereset – náš príbeh