V hlave sa mi vynára spomienka na hodinu literatúry na strednej. Téma „ženy“. Pod veľkým vplyvom profesorky sme si zapísali do poznámok naše dôležité poslania: sme ŽENY, predurčené byť MATKY, to z nás robí PARTNERKY a popri tom všetkom PRACUJEME. Ako teenagerky sme prekrúcali očami, no s odstupom času súhlasím. Sú to poslania, okolo ktorých sa točí celý ženský svet.
MATKA, PARTNERKA, „PRACOVNÍČKA“
V postavení matky, partnerky a „pracovníčky“ chceme zhmotniť túžbu po láske a sebarealizácii. Milovať a byť milované. Ukázať, čo v nás je.
Materstvo, partnerstvo a kariéru teraz nechám bokom. V týchto smeroch sú ženské predstavy diametrálne odlišné. Jedna chce mať detí veľa, inej stačí jedno, ďalšia nechce žiadne. Stávame sa mamami plánovane, neplánovane, alebo zostávame neplánovane bez detí :-(. Niektoré uprednostnia kariéru na úkor materstva, iné materstvo na úkor kariéry, ďalšie to majú perfektne zladené , alebo nemusia zladenie riešiť, lebo sú dobrovoľne či nedobrovoľne len matkami alebo iba pracovníčkami. Pre veľkú časť je nejaká kariéra tabu, odpracujú si nutné hodiny a dovidenia! Proti gustu žiaden dišputát!
ŽENA
Zostalo najhlavnejšie poslanie. Poslanie ŽENA, pôvodca a základ všetkých našich túžob. Byť ženou totiž znamená pestovať ženu v sebe. Po čom túžia všetky ženy? Po hýčkaní svojho ženského ja.
Túžime byť krásne, mladé, zdravé, rozmaznávané, moderné, vzdelané, úspešné, finančne zabezpečené, nezávislé, chceme sa zabávať, venovať svojim koníčkom, cestovať… Ak chceme, investujeme čas a peniaze do štúdia, nových outfitov, skrášľovacích procedúr, ba dokonca aj do chirurgických vylepšení. Každá podľa vlastného uváženia. Každá podľa vlastnej miery.
Vybudovať svoje ženské ja na vlastnom egu a činoch by nebolo také zložité. Ale bez podpory okolia to nefunguje. Chceme byť obdivované, ocenené, milované, rešpektované, podporované, akceptované.
Nevystačíme si samé. Chceme to počuť, chceme to cítiť!
Nechceme byť len matky, partnerky a pracovníčky! Rady sa týchto úloh chopíme, každá po svojom, ale budeme spokojné, len ak za tým všetkým bude stáť podporovaná žena v nás. A posilniť ju môže okrem nás samých každý z vás. Maličkosťami. Nemusí vás to stáť nič, len trochu realizácie.
Predstavte si, koľko obdivuhodných žien denne stretávate. Mnohí z vás si úprimne pomyslia, ako dobre robí to čo i ono. A koľkí z vás to aj povedia alebo dajú najavo? Aspoň tým, na ktorých vám mimoriadne záleží. Aspoň raz za čas, nič netreba preháňať.
Ako na to? Chceme objatie. Pohladenie. Pusu. Chceme prekvapenia, ako dôkaz, že na nás myslíte. Chceme pomoc v domácnosti. Chceme poďakovanie za uvarenú večeru po ťažkom dni v práci. Potrebujeme uznanie. Chceme rovnaké platy, ako majú muži, ak robíme svoju prácu rovnako dobre a zodpovedne. Chceme počuť, že dobre vyzeráme, keď sme si dnes dali tú námahu. Chceme od svojich partnerov počuť, aké sme krásne, aj po desiatich rokoch spolužitia, keď ležíme ráno rozospaté v posteli. Potrebujeme pochvalu za to, že robíme veci dobre. Potrebujeme povzbudenie, ak sa niečo nedarí. Chceme… Stále viac toho, čoho sa nám práve nedostáva…
Či si to zaslúžime? Tento článok nie je o tom, čo si zaslúžime, ale o tom, po čom túžime… 🙂
+13
Hmm, zaujímavá téma. Uvažujem nad tým, že je veľký rozdiel medzi tým, po čom túžim, a tým, čo v živote nasledujem 🙂 Nie som si istá, že som chcela prísť k takému poznaniu, asi je čas niečo s tým urobiť. Vyberám jednu z mojich hmotných túžob, ktorú si idem splniť: Chcem ísť na cestovateľskú dovolenku a pôjdem tam aspoň na 2 týždne (napr. hociktorú z katalógu Bubo – prekážky samozrejme sú, ale o tých tento článok tiež nie je :-))