Po stopách mnícha Cypriána: Červený Kláštor a splav Dunajca na pltiach

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie.

Obcou prechádza hranica Pieninského národného parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie – Prielom Dunajca. Je prirodzeným centrom cestovného ruchu v Zamagurí.

Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 – 1782 tu sídlila rehoľa kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 štát zabezpečil obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti.

Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).

V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v r.1012 sv. Romuald).

Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.

V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený.

Herbáreň mnícha Cypriána.

V jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areáli Červeného kláštora je zaujímavá farmaceutická expozícia interiéru stredovekej lekárne ako pamiatka na kamadulského frátra Cypriána. Okrem najznámejšej pamiatky na frátra – herbáru, sú najzaujímavejšími exponátmi tejto časti zbierok originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach.

Samotná plavba z Červeného kláštora po ústie Lesnického potoka trvá cca 1 hod. a 45 minút a prekonáva výškový rozdiel 40 metrov. Dunajec vyhĺbil v pohorí Pienin obrovskú úzku a kľukatú tiesňavu dlhú 9 km.