Chcem sa podeliť o stratégiu, ktorú som vykreovala pre situáciu, že by som dostala úlohu riešiť rómsku problematiku. Keby sa tomu niekto venoval, východ by vyzeral úplne inak. Takto tam každá aktivita skončí v peci.
Keď sa diali voľby županov krajov a budúci ašpiranti vystupovali v televízii a každý z nich hovoril vlastne to isté, zamyslela som sa nad tým, ktoré konkrétne kroky by som na mieste budúceho vedúceho prešovského alebo košického kraja menovala, keď by mi naozaj na ľuďoch, ktorí tam žijú a sa snažia, záležalo. Odtiaľ mimochodom aj pochádzam.
Škoda, že žiadny z nich nezahrnul do svojich plánov konečne aj celospoločenský plán, čo s Rómami. Je to najväčší problém, ktorý východ sužuje. A ešte väčšia tragédia je v tom, že sa každý len vyhovára na štát a Európsku úniu a kraj a Rómov a všetkých. A všetci sa nechajú tým deptať a v krčmách si len poťažkajú, že je to otrasné. My Slováci sme permanentní sťažovatelia, vlastne chúďatká, ktorým chce každý zle. Och.
Rómovia majú svoju kultúru. Majú svoj živelný spôsob života a svoju hudbu a tance a svoju nezakonzervovanosť. Tiež sa chcú parádiť a chcú byť pochválení. Oni chcú byť súčasťou národa, tiež vedia splniť sľub. Problém je, že národ sa ich snaží spútavať a preučiť na niečo, čím nikdy nebudú a učí ich môcť byť lenivými, lebo im dáva práve to, s čím oni nevedia narábať. Úplne priznane. Stále sa nepochopilo, že oni nikdy nebudú vysokoškolákmi. Oni potrebujú jesť a byť v teple. Oni nebudú nikdy vedieť riadiť financie. Nikdy nebudú žiť v krásnych domoch. Nikdy sami neprídu pracovať. Niektoré veci sú im proste ukradnuté, lebo iné sa im zdá správne. Ale dve veci musia mať a to riešia živelne, dennodenne, ako príde. Jedlo a teplo. A budú spokojní.
Napadlo ma, že ak by každý z nás, z toho titulu, že je to každodenná tiaž každého z nás, urobil aspoň niečo zo svojich možností, nebolo by nám lepšie? Kontinuálne, desaťročia treba s tým robiť. Nie rok.
Príklad riešenia:
Súčasťou priorít programu kraja by bolo aj venovanie sa rómskej problematike. Aktívne. Musel by sa tomu venovať team pár ľudí, ktorých by župan podporil, keď prídu s návrhom. A župan musí mať podporu vo vláde, keď príde s návrhmi a prípadne v únii, keď príde s návrhmi.
1. Kraj by mohol vymyslieť niečo na podporu podnikateľov, ktorí zamestnávajú hoci dvoch-troch Rómov. Prípadne jednať so štátom, že odpustí dane alebo zľavní percento odvodov, len toto by bolo asi nereálne. Zamestnať na jednoduché práce, neverím, že v každej firme sa čosi také nenájde. Ale pozor, nie za mzdu, ktorú dostanú raz mesačne na ruku. Skôr za jedlo, ktoré dostane pracujúci trikrát denne. Náklady na to sa zo mzdy odrátajú. A tiež sa odrátajú aj náklady na teplo, ktoré Róm doma platí. Prípadne učiniť najšikovnejšieho spomedzi Rómov dozorcom nad ostatnými Rómami. Môžu kopať, upratovať, šúpať zemiaky. Začali by sa viac rešpektovať a vidieť, že aj Róm môže mať iný status. Začali by sa viac snažiť, aby to dosiahli.
2. Školy. Momentálne každý tlačí Rómov do toho, aby chodili do tých istých tried, ako nerómske deti. Neviem, k čomu to vedie, ostatné deti brzdia na primárnych pravidlách a Rómov šikovnejšie deti nemotivujú k výkonom. Len sa tu každý oháňa diskrimináciou a nikto sa nepozrie na normálny sedliacky rozum. Prečo sa nezriadia školy, v ktorých sú učiteľky Rómky, s osobitným prístupom k výučbe, s cieľom naučiť sa variť, umývať sa? Hrať sa? Kde budú mať záhradku, v ktorej si vypestujú mrkvu a pár sliepok, ktoré budú kŕmiť každé ráno? Načo ich učíme veci, ktoré sú už nadstavbové? Oni nevidia doma ten základ. Nemajú na čom stavať. Rómky učiteľky by sa museli nejak nájsť, motivovať, aby chceli učiť v takých školách. Myslíte, že by sa také nenašli? Ktoré by sa cielene pripravili na túto rolu? Rómske deti by ich vedeli akceptovať, lebo by to bol ich piedestál. Ich vzor. V škole by dostali jedlo a mali možnosť krúžkov. Neverím, že by to nefungovalo. S citom. S pochopením. Nie osočením. S pochopením. V prípade Rómov je veď úplne jedno, kto je múdry a kto je múdrejší. S nimi treba robiť a sa im venovať. Nie ich hodnotiť stále.
3. Sociálne dávky. Nevyznám sa presne v tej problematike, ale prečo nie je prvé, druhé, 
tretie dieťa podporené viac, a ostatné menej? Alebo naviazať ich na to, že majú byť rodičia alebo deti choré max. jeden krát za dva mesiace, ak chcú dostať dávky na deti (alebo niečo podobné, samozrejme nediskriminačné, ale vedúce k starostlivosti o telo)? Prečo neodchádza priamo z úradu, ktorý vypláca prídavky, platba rovno plynárňam a elektrárňam? Nech nechodia klčovať lesy, keď im dôjdu zdroje? Prečo sa neuhradia rovno suroviny pre jedáleň v meste, kam sa chodia najesť a kde môžu aj byť rómske ženy zamestnané a variť pre komunitu? Prečo mestá nezriadia také jedálne? Prečo kraje nežiadajú štát o kooperáciu? Nech sa nevyplácajú prídavky v celej výške na ruku? Alebo o tých prídavkoch prečo nerozhoduje starosta, podľa poriadku v okolí domov, vyplateným faktúram za elektrinu a plyn, dochádzky do školy či do práce, počtu detí atď. Rómovia peniaze minú síce v obchodoch, lenže si dožičia prvé dni, a na ostatné dni im nezvýši a neuhradia si najskôr záväzky, ale dožičia najskôr plné hrdlo. A nekúpia si suroviny na varenie, oni si kupujú najdrahšie šunky a hotové produkty. Nie sú zvyknutí si pestovať, vyrobiť, vykresať. Prečo mestá nepodporia napr. remeselné krúžky len pre Rómov, kde sa naučia pracovať s drevom? Napríklad.
Mimochodom tvrdenia typu, že sú tak chudobní, že nemajú z čoho žiť a platiť elektrinu – verím, že nikto z vás neskĺzol k zmýšľaniu, že ozaj nemajú z čoho. Oni nemajú problém v peniazoch. Oni majú problém len v tom, že sú leniví.
4. Kriminalita. Momentálne sa Rómom chce ešte aj do väzenia, lebo tam je teplo a dostávajú pravidelne jedlo. Ok, potom prečo nemáme len rómske väznice, v ktorých sú dozorcami so zodpovednosťami tiež dozorcovia Rómovia? Ktorú trebárs nech financujú príspevky od pracujúcich Rómov. Ak nebude dosť pracujúcich, aj jedla bude menej vo väzniciach, aspoň tam nebudú chcieť cielene ísť. Tiež v policajnom zbore – je to taký problém zamestnať ta Rómov, ktorí by mali svoje plány a ciele na zárobok a museli by chytiť Róma, ktorý kradne sliepky? Aby sa nikto neoháňal diskrimináciou, keď normálny policajt vystrelí výstražnú guľku? Alebo aby sa nebáli ísť do rómskych gét? Cigán cigánovi neublíži, ale gadžovi áno.
5. Motivačný systém pre podnikanie Rómov. Alebo niečo podobné, trebárs podnety na tanečné skupiny, podnety na podnikanie pre Rómov. Nech si zakladajú oni firmy a snažia sa čosi budovať a učia sa niesť zodpovednosť. Podnety môžu výjsť z kraja, z každej dediny. Samozrejme aj od štátu. Lenže to je mikromanagement, až takéto veci štát nikdy neodriadi.
Chýba mi pridaná hodnota krajov, miest, obyčajných ľudí. Ich aktivita a iniciatíva. Každý stále rieši len tresty zlých vecí, ktoré Rómovia robia a nikto nerieši nejakú motiváciu, naštartovanie systému, záujem, starostlivosť – aj keď áno, predstaveným spôsobom by sme boli tiež ako sociálna charita, ale aspoň by sa možno vychovali budúce generácie. Aspoň by sme sa posnažili. Veď údajne majú ľudia problém s prácou, tak prečo nevyužijú čas efektívne? Starostlivosťou? Tvorivo? A hoci nezištne? Nezaplatene? To za všetko sa už musí platiť dnes? Som unavená z toho, ako sa každý len vyhovára. Nie len Rómovia. A viete čo? Moja stará mam, kým ešte žila, zvykla po práci šiť. Aj pre Rómky. A oni k nej chodili rady, tie Rómky, a bez problémov platili, neverím tomu, že by sa nenadchli, keby im človek ukázal záujem. Neuverím tomu.
Povedzte, krivdím mestám, krajom, pasívnym ľuďom? Je táto predstava úplne z cesty? Je to s Rómami naozaj beznádejné? Máte nejaký iný nápad?
+5
