Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života, sily, vytrvalosti a plodnosti. Na Slovensku bola vždy Veľká noc bohatá na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes. V duchu motta poznajme minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti, sa pozrime na niektoré z nich.
KRESŤANSKÉ TRADÍCIE
Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst. Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou. Počas pôstneho obdobia sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, majú sa duchovne obnovovať a zamýšľať nad svojím životom, zúčastniť sa svätej spovede.
Veľkonočné trojdnie:
Zelený štvrtok – spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kňažstva. Pri svätých omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a používa sa pri rôznych sviatostných obradoch (krst, birmovanie, pomazanie chorých, vysviacka kňazov). „Zaväzujú“ sa zvony a na znak smútku zostávajú mĺkve.
Veľký piatok – nekonajú sa sväté omše, kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň. Kresťania sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a dosýta jedia iba raz denne.
Biela sobota – obrady sa konajú po západe slnka. Podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Začína sa sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia.
Po veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočná nedeľa. Je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIE
Symbol nového života, novosti, sa spájal s čistotou. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá.
Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý krát. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka.
Na veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.
V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Tradičný veľkonočný koláč z kysnutého cesta
Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím.
V sobotu sa „pálili judáše“ – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.
V nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli.
Veľkonočný pondelok bol časom kupačky (na východnom Slovensku), resp. šibačky (na západnom Slovensku). Voda má zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Robila sa rôzna ľúbostná a erotická mágia, pripravovali sa špeciálne pokrmy, ktoré sa dali zjesť vybranému mládencovi.
SYMBOLY a MÁGIA
V tradičnej kultúre je Veľká noc spájaná s príchodom jari. Prosperitné a magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka. Množstvo z prostriedkov využívaných v pohanských obradoch prevzalo kresťanstvo a používajú sa aj v súčasnosti: svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.
Vajíčko – symbol nového života, plodnosti a zároveň prejav lásky. Zdobenými vajíčkami (kraslicami) obdarúvali dievčatá mládencov na znak toho, že ich nosia vo svojom srdci.
Voda – symbol čistoty a zdravia.
Zeleň – symbol životnej sily a zdravia.
Oheň – symbol očisty, mal zaháňať zlé sily.
Páska – obradový koláč, symbol hojnej úrody .
Erotická mágia – ak dievča nájde na jar mravenisko má ho vziať a nasypať okolo domu, aby po celý rok chodilo za ním toľko mládencov, koľko bolo v mravenisku mravcov. Keď chceli slovanské ženy získať lásku muža, dali mu vypiť vodu, v ktorej sa umyli.
Mimochodom, ŽENY. Kým počas Vianoc sa ich ľudia báli, pre ich sklony k bosoráctvu„ počas Veľkej noci sa spájali s rituálmi prosperity a plodnosti. Boli pripodobňované k matke zemi a rôznymi úkonmi sa zabezpečovala ich sviežosť a plodnosť.
Po čom túžia ženy dnes? Čím menej vody a šibačov, tým lepšie :-).
Podľa tradícií šibanie nemalo mladé dievčatá ponížiť, naopak, dotyk čerstvým, miazgou napučaným vŕbovým prútikom sa mal na telo ženy preniesť, aby sa stala ohybnou, mladou, krásnou a plodnou. Preto mládenci polievali dievčatá studenou „živou“ vodou a dbali, aby neobišli ani jeden dom – nevykúpané a nevyšibané dievča by bolo nanič.
+19
