Asi každý z nás má v okolí človeka, ktorý je starší. Každý z nás vie, že starých ľudí si máme ctiť a chrániť.
Dnes je, ale doba iná, berieme ich ako malé deti, zabúdame, že nám niekedy boli prísnou autoritou, že nás chránili pred zlom sveta, že nás držali za ruku a naše prvé kroky boli vďaka nim. Báli sa ak sme vykročili sami do sveta, učili nás variť ich tajné recepty, rozprávali nám tie najkrajšie rozprávky na svete podľa ich fantázie, postavili nám z dreva káry(drevené formuly), potajme nám kupovali sladkosti, drevené hračky darované ich prácou boli to najkrajšie čo sme mohli dostať, varili nám bylinkové čaje a prikladali na rany, nepoznali tak lieky ako my, nemali prístup na google, a aj tak nám vedeli vždy pomôcť, o to viac boli s nami, viac sa schádzali, rozprávali a úprimne smiali.
Ak sa pozriem na môjho dedka vidím knihu, vidím múdrosť, vidím prežitý a poučený život. Vidím jeho starecké ruky, ktoré každý deň robili okrem nedele, vidím na tvári strašné veľa vrások.
Viete prečo majú starí ľudia takú tvár? Lebo ich tvár značí ich životnú cestu, mladí ju ešte nemajú prejdenú, preto majú také bezstarostné tváre, ešte si prešli len kúsoček cesty, ešte by nemali poučovať.
Trávime s našimi starými rodičmi toľko času koľko si zaslúžia, vážime si ich životné rady, počúvame ich aj, keď rozprávajú niekedy dookola to isté? Oni mali trpezlivosť ak nás viedli k prvým krokom, keď sme spadli, nevzdávali sa a obetovali naše pády za ich trpezlivosť. Máme ju aj my pre nich?
Zvláštne, každý z nás má doma, alebo v blízkom okolí takú vzácnosť, takú veľkú encyklopédiu života a veľmi často v dnešnom uponáhľanom svete na to zabúdame a rady života hľadáme bezcieľne, niekedy sa vzdáme skôr ako začneme vôbec konať, asi viac premýšľame ako konáme.
Nepotrebujú luxusné vybavenie nábytkom v ich dome, nepotrebujú dráhe oblečenie, nepotrebujú veľa cestovať, chcú len povšimnutie a našu lásku.
Moje blogy nájdete na http://blogerskeklebietky.blogspot.sk/
Ak by moja starká ešte žila… častejšie by som ju počúvala a viac objímala, mala by som veľa trpezlivosti, viac času, viac lásky,…. ak by ešte žila…
Peace: Ivana
+4
Krásne a pravdivo napísané,aj ja si veľa krát pospomínam na moju babku a ľutujem,že som ju ako malá viac nepočúvala,ale verím,že niekde tam hore je a ochraňuje mojich najbližších:-)
Velmi pravdive som rada,ze moje deti maju este dve babky a viem,ze si daju aj od nich v dobrom poradit-ja som to stastie nemala,ale vazim si kazdu radu a mudrost od mojej maminy….