Falošné fakty sa šíria 6x rýchlejšie ako pravda
Televízne správy plné rušivých prvkov ako blikajúce zábery, textové riadky na dolnom okraji obrazovky ap. vedú ku kognitívnemu vyčerpaniu a k oslabeniu odporu voči falošným a neodôvodneným informáciám. Sme náchylnejší veriť rôznym dezinformáciám a falošným faktom.
Jestvujú alternatívne fakty? Môže byť niečo pravda pre mňa, ale nie pre iného človeka. Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? A ako rozlíšiť hoaxy a fake news od tých pravdivých správ?
O tom je novinka švédskej autorky, profesorky teoretickej filozofie Asy Wikforssovej Alternatívne fakty.
„Ak ľudia nemajú až taký veľký záujem o svet, o dianie, stačí im aj titulok. Krátky, možno manipulatívny, skreslený a nepravdivý,“ upozorňuje prekladateľ Jozef Zelizňák v knižnom podcaste ku knihe Alternatívne fakty a dodáva: „V spoločnosti badať akýsi úpadok. Kedysi úcta k elitám a odborníkom bola ďaleko silnejšia, politika bola profesia. Boli to ľudia, ktorí neboli možno vždy čestní, ale robili to profesionálne. Dnes byť politikom je hanba a politikom môže byť de facto hocikto, takže potom to tak aj vyzerá.“
Vypočujte si knižný podcast, v ktorom nájdete rozhovor s prekladateľom severskej literatúry Jozefom Zelizňákom. Hovorí nielen o knihe Alternatívne fakty, ale aj o hoaxoch a fake news všeobecne.
Je očkovanie genocídou na národe?
Ako spoznať falošné informácie?
Prečo najčastejšie klameme a zavádzame druhých ľudí?
Ako s nami televízie manipulujú?
A môže cestovanie, spoznávanie iných kultúr potláčať predsudky?
Aj o tom v knižnom podcaste:
„Venujem sa aj snahe pochopiť, prečo sme my ľudia takí zraniteľní zoči-voči nepravde a aké psychologické mechanizmy spôsobujú, že niekedy zavrhneme dostupné poznanie,“ približuje autorka knihy z vydavateľstva Ikar Alternatívne fakty.
Asa Wikforssová skúma fenomén rezistencie voči poznaniu z filozofickej perspektívy. Čo je poznanie? Aké psychologické mechanizmy nám bránia prijať fakty a ako predchádzať rezistencii voči poznaniu? Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? Akú úlohu hrajú médiá a ako môžu pomôcť školy? Kľúčová diskusia o fungovaní demokracie sa práve začala!
Asa Wikforss napísala knihu Alternatívne fakty v roku 2017 krátko po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Trump už prezidentom nie je, no nástroje na pochopenie sveta, ktoré autorka ponúka v tejto knihe, sú platné a užitočné naďalej.
Prečítajte si úryvok z knihy Alternatívne fakty:
Na posudzovanie dôveryhodnosti digitálneho zdroja jestvuje niekoľko jednoduchých pravidiel a je dobré, že túto informáciu teraz šíri mnoho rôznych zdrojov.
Po prvé, treba posúdiť, o aký typ tvrdenia ide. Je to seriózny názor alebo satira či vtip? Mnohí z nás zažili trápny pocit zo zistenia, že text, o ktorý sme sa práve delili s inými v sociálnych médiách (ktorý dokazoval, aký hrozný je Trump/Clintonová/Mayová/Corbyn atď.), bol v skutočnosti satirou.
Po druhé, musíme posúdiť etablovanosť zdroja. Ide o novú webovú stránku alebo o stabilný zdroj, ktorého dôveryhodnosť preveril čas? Má zodpovedného vydavateľa? Dodržiava autorské práva? Je obsah sponzorovaný alebo ide o skutočný novinový článok?
Po tretie, mali by sme zohľadniť, či ide o informáciu z prvej ruky, alebo nie. Ako som už spomínala, rozhodujúcu úlohu v poznaní hrajú naše zmysly. Ten, kto nejakú udalosť videl či počul, sa principiálne lepšie hodí na vyjadrovanie sa k nej než ten, kto ju prijal len z druhej ruky (v závislosti od udalosti – nie všetko sa dá posúdiť výlučne pozorovaním, napríklad motív páchateľa). Ale pozorovanie nie je vždy spoľahlivé.
Po štvrté, treba si položiť otázku o zámere. Máme dôvod myslieť si, že prameň má veľký záujem šíriť práve tento odkaz (a práve teraz)? Hoci to nepredstavuje argument proti samotnému tvrdeniu, dáva nám to dôvod dôkladne ho prehodnotiť. Ak televízna stanica Russia Today informuje, že sa potvrdilo, že Rusko nezasahovalo do amerických volieb, musíme toto tvrdenie brať s rezervou (Russia Today je štátny spravodajský kanál, veľmi blízky Kremľu). A, samozrejme, musíme hodnotiť pravosť zdroja: je zdrojom naozaj seriózny denník, a nie jeho falošná verzia? Základným pravidlom je kontrola z niekoľkých nezávislých zdrojov. S dôrazom na slovo nezávislých. Ako som už spomenula, práve na internete má často množstvo rôznych zdrojov spoločný pôvod a vtedy ich samotný počet nie je rozhodujúci. Práve tu mnohí zlyhávame, aj mladí ľudia zvyknutí na sociálne siete. A ladí to s kognitívnym skreslením: ak nájdeme obsah, ktorý potvrdzuje náš názor, nedbáme o to, overiť si ho z ďalších zdrojov.
Milan Buno, knižný publicista
Mohlo by vás zaujímať:
0
