V januári 2015 som vykročila na moju prvú výpravnú dovolenku. Konkrétne 26 dní trvala cesta po Los Roques, Canaime, Roraime, Delte de Orinoco, Los Llanos, Choroni. Vravíte, že ste o tých miestach nikdy nepočuli? Nechajte sa unášať.
Sú to krásne biele pláže s korálmi a moriami, nádherné stolové hory, z ktorých steká Angelov vodopád, kde indiáni majú svoje obydlia a spia v hamakách, veľrieka Orinoco, ktorá vo svojej delte chová prales plný vtáctva a opičiakov a najstarších pálm. Sú to národné parky Venezuely, resp. Venezuelskej bolivárskej republiky, najsevernejšej krajiny Južnej Ameriky, susediacej s Guyanou, Brazíliou, Kolumbiou. Hoci je táto krajina rozmanitá, medzi Slovákmi je nepoznaná. Náš beckovský sprievodca „Becko“ nám celé dni o nej rozprával a my sme memorovali.
Na začiatok ponúkam trochu ekonomických údajov: 
Je to krajina bezpečná hlavne mimo miest, špeciálne mimo hlavného mesta Caracas. Všade je cítiť silný socializmus. Krajinu ovláda prezident (a asi aj vlastní) Maduro a jeho družina. Moc v štáte je v rukách vojska, po uliciach chodia ozbrojení vojaci a tvária sa, že nevidia prekvitajúci čierny obchod. Je to jedna z najbohatších krajín sveta, čo sa týka nerastného bohatstva. Prekypujú nemalými zásobami ropy, bauxitu, železnej rudy či diamantov, napriek tomu mnoho ľudí žije pod hranicou biedy. Žije tu cca 26 miliónov ľudí, väčšinu obyvateľstva tvoria miešanci indiánov a belochov alebo černochov. Národnou menou sú boliváre a úradným jazykom španielčina.
Pre Slovákov je tam všetko lacné. Pre predstavu – za 1 EUR natankuje Venezuelčan 20krát plnú nádrž. Na čiernom trhu predávajú 1 USD s 25násob
ne vyšším kurzom, ako vo finančnej inštitúcii. Ropu a iné bohatstvo vyťažia, ale nespracujú. Vyvážajú surové do zahraničia a kupujú naspäť spracované. Vo Venezuele je elektrina zdarma. Na uliciach svietia celé dni. Pitná voda je však vzácna. Vody je veľa, veď je to vodnatá krajina vďaka Orinoku a moriam, ale tá voda je rôzna. Zrejme v štáte nefunguje dobre distribúcia tovarov, potravín. Potom zatiaľčo v džungli s vodami bohatými na ryby je možnosť dostať sa ku kravskému mlieku obmedzená, v savanách s pasúcim sa dobytkom na pláňach je ťažké dopracovať sa k rybe. Ľudia si žijú jednoducho,v objatí priestoru a pokoja. Mestá vyzerajú podobne, ako mestá u nás. Iba odpadkov je viac.
Domorodci sú síce leniví a nedôslední, ale sú šťastní a živelní. Necestujú za hranice svojho mesta či štátu, turistu vnímajú skôr ako raritu. V nočných autobusoch požívajú klimatizáciu a žiadajú hlasnú hudbu.
Ak chcete vedieť a vidieť viac, zaujímajú vás najväčšie hady sveta či výstup na pravekú horu, budem písať ďalej, pozývam vás k čítaniu. Pekný večer, Siska
+4
Veru tesim sa na dalsie citanie 😉