Bolo leto 2004. Všetky skúšky na Ekonomickej univerzite museli byť urobené na prvý krát, lebo plán bol jasný, zaplatený a iná možnosť sa nepripúšťala. Moje lietadlo bolo pristavené a čakalo na mňa, brata a spolužiakov, kým sa nalodíme.
Skúsenosť som nadobudla rok predtým. V dvoch prácach som počas troch mesiacov našetrila dostatok zdrojov na vrátenie požičaného a na výpravu o rok neskôr. Angličtinu som už mala osvojenú a oproti prvému roku som bola odbremená od stresov, či sa dorozumiem, či vydržím toľko pracovať, či zarobím dostatok a či mi tam niekto neublíži, mala som istotu, lebo raz som to už sama zvládla.
Namierené bolo do OCEAN CITY, Maryland, USA. WORK and TRAVEL. Výbežok do mora na východnej strane, blízo letiska v New Yorku. Prácu som mala tentokrát zabezpečenú dopredu, aj keď som ju po pár týždňoch zanechala, lebo bola ďaleko od môjho ubytovania. Moje nasledovné dni vypĺňalo rezanie šuniek, syrov, porcovanie šalátov a príprava buchtičiek a vo večerných hodinách som bola hostesskou v podniku pri mori, ktorý pripomínal Jamajku. A o krátku chvíľu sme si už balili kufre a nasadali do lietadla smer San Francisco. Počas dvoch nasledujúcich týždňov sme precestovali západné pobrežie a národné parky – Grand Canyon, Joshua national tree park, Death walley, Monument walley.
Pamätám si, akoby to bolo včera, ako som telefonovala sestre s plačom po dvoch mesiacoch, že nevládzem, chýba mi domov, a ona sľubovala, že ockovi nič nepovie, aby sa nestrachoval, len nech vydržíme, veď už len chvíľa. Voľné dni boli ťažko zladiteľné s ostatnými kumpánmi, zamestnávatelia sa nemaznali, podceňovali a Američania nás mali za sluhov. Napriek tomu tie letá patria medzi najkrajšie a najplnšie, aké som odvtedy zažívala. Odniesla som si mnoho krásnych zážitkov, stretla zaujímavých ľudí a kultúry, získala jazykovú zručnosť a schopnosť nadhľadu, videla som, ako fungujú bohatšie národy a videla nádherné kúty sveta. A v neposlednom rade mám v skrini stále odložené džínsy značky Aeropostale 🙂
Teraz, keď už som seriózny zamestnanec, častokrát zatúžim po dvoch mesiacoch manuálnej práce a následnej cestovačky, bez ťarchy zodpovednosti a s vedomím, že o dva mesiace odídem.. Som rada, že som využila, čo život vtedy núkal.
Ahoj, prosim ta povedz mi nieco blizsie o Ocean City, idem tam po skole tento rok 🙂
Ahoj Lenka, nuz, pred 9timi rokmi to bolo jedno z najvyhladavanejsich destinacii turistov. Mesto je jedna dlhá coastal highway, na ktorej je naviazaných okolo 150 street. Na internete som si nasla dopredu pracu v jednom hoteli v dolnej casti mesta aby som bola pokojnejsia, neskor som ju kvoli dialke vymenila. Bývali sme u milého pána, chcel od nás skvelú cenu za skvelé podmienky, mali sme tri osobitné izby, kuchynku a kupelnu, svoju pracku a k dispozicii ich susicku, niekde okolo 94th Street (niekde by som hadam nasla adresu). Takmer kazdy z nas pracoval niekde, kde sa dalo vziat jedlo alebo pitie, varene aj studené jedlá, ušetrili sme tak kopu peňazí a mali relativne pravidelnu stravu. Pracovali sme zvacsa v dvoch pracach, zhruba od 9:00 rana do 11:00 vecera. Ja osobne som pracovala vo Food Lione (rezanie suniek, syrov, salatov, buchiet – vzdy som mala vydatne ranajky aj obedy :-)) a potom v klube Seacrets (tam zas bolo mnoho mladych a po sichte sme mali drink zdarma :-)) Bola som hostesskou, usadzala som navstevnikov k stolu. Bola to sucasne diskoteka, restauracia, posedenie pri mori, bar, so super hudbou v jamajskom style 🙂 Brat pracoval v Papays (dnes je to uz akasi japonska restauracia) a v Montego bay. Dostavali sme okolo 7,00 – 7,50 USD. Spolubývajúci pracovali ako dishwasheri v resortoch, hoteloch a v Seacrets pri griloch. Ak vieš angličtinu, určite choď pracovať ako waitress, zarobíš si na tipsoch. Je tam banka, knižnica (s internetom na pol hodinu zdarma), kostol, dobré autobusové napojenie a na nákupy choď určite do móla v Delaware, blízko hranice s Marylandom. V meste funguje mestská doprava, ceny si nepamätám, mnohým sa oplatilo kúpiť si starší bicykel. A more je príjemné počas celej coastal highway. Určite tam choď v máji, brat prišiel v júni a prácu hľadal dlhšie a ťažko. Ak ti môžem odporučiť, nájdi si istotu v aspoň jednej práci dopredu a nemaj výčitky ju opustiť, keď budeš mať lepšiu príležitosť. Ale tá istota ti pomôže na začiatku, lebo práca sa nehľadá ľahko, musíš všade klopať a hovoriť: „Hi, I am looking for a job“ a hocijaký tučný amík ťa pošle kade ľahšie veľa krát, ale to je normálne. My sme si tam pomáhali, už keď sa niekto niekam dostal, spýtal sa manažéra. A potom sme sa pýtali kamarátov a tí sa pýtali kamarátov. Čo by som ti ešte? 🙂 Ak chceš kontakt na ubytko, napíš mi..
A ešte dôležitá informácia – väčšina študentov sa sústreďovala v Streets s nižšími číslami. Tam boli totiž zábavné parky, vodné parky, viac hotelov a boardwalk. Zväčša mali práce dopredu a zaviazané spolu s ubytovaním, ale nemali sa lepšie a mali problém nájsť si druhú prácu a zladiť podmienky. Záleží. Social security card sme vybavovali priamo v Ocean City. V prvom roku som išla cez CC USA, v druhom CKM – už ani neviem dôvod výmeny, každopádne CKM vedela vybaviť víza aj študentom (napr. bratovi), ktorí chceli podniknúť Word and Travel už po prvom ročníku vysokej školy – nie každá agentúra to vie.
Ahoj, ani neviem ako dom našla tvoj článok a vidím, že si bola ochotná poskytnúť kontakt na ubytko v OC MD, kde si bývala,šlo by to ešte?:)
Dakujem vopred.
Muselo to byť skvelé! O tomto presne snívam už pár rokov a budem snívať a naďalej, možno sa raz podarí 🙂
antenka, tak uz nesnivaj a konaj. klikaj na http://www.ckm.sk alebo http://www.ccusa.sk 🙂
Keby to šlo, neváham ani sekundu! Ale keď ja skúškujem celé leto, tak to nejde 🙁 nevybrala som si najvhodnejšiu školu k takýmto plánom no..